Slovenská matematická spoločnosť (SMS) chce neveselý stav matematických schopností stredoškolákov zmeniť – pridaním hodín matematiky na základných a stredných školách a lepším vysvetľovaním jej praktického využitia. Pomôcť by vraj mohlo aj zavedenie povinnej matematickej maturity na školách, ktoré študentov pripravujú na štúdium takzvaných STEM odborov. Tie zahŕňajú prírodné, inžinierske a informatické vedy, ekonómiu, manažment, aj samotnú matematiku.

Je ich málo

Cieľom SMS je skvalitniť matematické vzdelávanie na Slovensku, aby sa vysoké školy mohli spoľahnúť na matematické vedomosti a zručnosti svojich študentov. Potom by sa namiesto opakovania stredoškolského učiva mohli sústrediť na ďalší rozvoj ich schopností a formovanie budúcich odborníkov.

Výzvu na dosiahnutie tohto cieľa podporili aj rektori a dekani verejných vysokých škôl.

Dekan Fakulty chemickej a potravinárskej technológie STU Ján Šajbidor uviedol v podpornom stanovisku ako alarmujúci prípad minuloročné maturity, kedy si matematiku ako maturitný predmet vybralo iba 15 percent študentov. Úspešnosť z toho bola iba 45,7 percenta.

Myšlienka má však aj odporcov. Roman Baranovič, riaditeľ Cirkevnej základnej školy Narnia považuje zavedenie matematiky ako povinného maturitného predmetu za zlý nápad. Za reálny problém skôr považuje nedostatky v procese výučby a v motivácii študentov.

„Skutočné riešenie spočíva v zatraktívnení vyučovania matematiky už na základnej škole, vo vytváraní príležitostí pre deti aplikovať matematiku do životných situácií a zdokonaľovať sa v nej,“ hovorí Baranovič.

Ak už nič iné, tak vďaka nej aspoň šetríme

Problémom nie je len výber predmetov na maturite, ale aj výber samotnej vysokej školy. Miroslav Macko z Mensa Slovensko hovorí, že pri voľbe školy je až príliš často na prvom mieste jej nenáročnosť. Študenti podľa neho vnímajú humanitné smery ako ľahké, lebo im stačí získané informácie udržať v hlave len do skúšky. Po jej skončení ich môžu poslať do zabudnutia.

„Na prírodných vedách do seba veci postupne zapadajú, na prvom mieste je tam analýza a pochopenie,“ hovorí Miroslav Macko. To je podľa neho práve ten aspekt, ktorý matematika v deťoch a študentoch rozvíja už od samého počiatku.

„Dobrá znalosť a zbehlosť v matematike podporuje logické a analytické myslenie. Je dobrým a súčasne nutným základom pre pochopenie ostatných prírodných vied,“ hovorí Miroslav Macko.

Uvádza, že v bežnom živote pre mnohých ľudí matematika začína, ale aj končí v obchode, kde si prerátajú, či im dobre vydali pri pokladni.

V dnešnom svete plnom hypoték, pôžičiek a splátok, je pritom pre väčšinu ľudí výpočet percent vraj nadľudský výkon a bez finančného poradcu sú bezradní. „Keď už nič iné, tak aspoň tieto finančné záležitosti by mali u ľudí vzbudiť záujem o matematiku. Sú to predsa ich peniaze, o ktoré často prichádzajú práve kvôli neznalosti matematiky,“ hovorí Miroslav Macko.

Ľudia zbehlí v matematike majú podľa neho tiež lepší odhad v určovaní vzdialenosti, času, objemu, a podobne.

Ilustračná fotografia, zdroj: pixabay.com/ brandnewday

Čo sa za mlada nenaučíš?

Potrebe kvalitne vzdelávať deti už od útleho veku, dáva za pravdu aj štúdia výskumníkov zo Stanford University, ktorú v roku 2014 publikovali v časopise Nature Science. Vedci v nej skúmali mozgy detí počas riešenia matematických rovníc a zistili, že čím je dieťa staršie, tým viac využíva oblasť, ktorá je v mozgu zodpovedná za pamäť, namiesto oblasti zodpovednej za počítanie.

To znamená, že čím je dieťa staršie, tým viac sa pri matematických operáciách spolieha na to, čo sa kedysi naučilo. Dospelí ľudia už väčšinou oblasť počítania pri jednoduchých matematických operáciách nepoužívajú vôbec. Výsledok vedia automaticky.

Malé deti na počítanie používajú svoje prsty, vďaka čomu si čísla zhmotnia a vedia si lepšie predstaviť celý priebeh výpočtu. Postupne by sa však rátanie malo stať prirodzenosťou a mali by to zvládať aj bez prstov.

Aj dospelých však niekedy vidíte sústredene preberať prstami. Za to podľa vedcov môže narušenie prechodu od využívania počítacej oblasti k využívaniu tej pamäťovej. Preto podľa nich treba klásť doraz na plynulé vzdelávanie už v ranom veku. Čím viac budú malé deti počítať, tým ľahšie im to pôjde v dospelosti.

Ilustračná fotografia, zdroj: pixabay.com/ antoniuales

Koniec testov?

Vedci z Stanford University School of Medicine posunuli výskum matematických schopností ešte o krok ďalej. V štúdii zverejnenej v časopise The Journal of Neuroscience uviedli, že skenovaním mozgu možno predpovedať matematické schopnosti detí. Údajne dokonca lepšie, ako keby robili matematické testy zručnosti.

Skeny počas výskumu skúmali štruktúru mozgu a merali vnútorné funkčné prepojenie medzi jeho oblasťami. Vďaka tomu identifikovali mozgové systémy, ktoré u detí podporujú rozvoj matematických zručností a dokonca dokážu predpovedať, ktoré deti budú v matematike vynikať, a ktoré zaostávať.

Dlhodobým cieľom tohto výskumu je nielen pomôcť deťom rozvíjať ich matematický talent, ale tiež navrhnúť postup výučby pre deti, ktoré majú s učením problémy.

Vedci zo Stanford University School of Medicine tiež upozorňujú, že rodičia a učitelia by nemali zabúdať povzbudzovať svoje deti, aby trénovali svoje matematické schopnosti. To, že dieťa momentálne zaostáva vraj neznamená, že z neho bude v budúcnosti zlý študent.

Samotné výskumy teda naznačujú, že základom je plynulá a skorá výučba matematiky, ktorú si deti potrebujú neustále precvičovať. Rovnako dôležitou súčasťou je aj ich motivácia a vhodná metóda, ktorá by sa mala v prípade potreby prispôsobiť konkrétnemu dieťaťu a jeho schopnostiam.