Ročne sa vo svete vyrobí viac ako 80 miliónov automobilov. Slovensko je automobilovou veľmocou, pokiaľ ide o počet vyrobených automobilov na jedného obyvateľa. Od roku 1992 sme dokonca vyrobili viac osobných automobilov, než má naša krajina obyvateľov - až 6,6 milióna.

Dnes existuje na celom svete 1,1 miliardy osobných a úžitkových automobilov a 1,6 miliardy motocyklov. Spôsob, akým využívame automobily sa však pravdepodobne v najbližších rokoch zmení. A zmenia sa aj technológie v automobilovom priemysle.

Vývoj v tejto oblasti sleduje docent Ján Lešinský zo Strojníckej fakulty Slovenskej technickej univerzity. Pôsobí tiež v Rade FISITA - Svetovej federácie automobilových inžinierov a technikov  so sídlom v Londýne.

„Mladí ľudia nepotrebujú vlastniť auto, megamestá vytláčajú autá z centier a zvýhodňujú verejnú dopravu. Pre našu generáciu bolo auto symbolom slobody. Dnešná mládež si po pracovnom čase odskočí do reštaurácie a domov ide taxíkom. Na dovolenky cestujú lietadlom, do susedných štátov IC vlakmi,“ hovorí Lešinský.

„Autá však nevymiznú, len ich budú ľudia kupovať cielenejšie. Na cestu do práce a do obchodov budú mať malé, často len dvojmiestne autá s malým motorom. Na dovolenky si budú väčšie (rodinné) autá s väčším výkonom a výbavou požičiavať,“ dodáva.

Prísne ekologické normy

Aj politika Európskej únie má vplyv na automobilový priemysel. Už dnes majú štáty EÚ v priemere najväčšiu daň z motorových palív na svete. Súčasťou pohonných hmôt musia byť biozložky a mnohé štáty podporujú (cez nižšie dane, zľavy pri nákupe, alebo priamou finančnou dotáciou) kúpu elektromobilov.

„Európa chce ešte sprísniť normy na emisie C02, zo súčasných v priemere 140 gramov CO2 na kilometer do roku 2020 pre osobné automobily na 90 gramov emisii CO2 na kilometer. Spôsob ako to dosiahnuť, je napríklad zníženie spotreby paliva. „Sci-fi snom“ konštruktérov je, aby malo auto asi 600 kilogramov a spotrebúvalo dva až tri litre tradičného paliva na kilometer,“ hovorí Lešinský.

Elektromobilom sa zatiaľ darí len v štátoch, kde dostávajú silné dotácie. Ich nevýhodou v ostatných krajinách je kombinácia vysokej ceny a krátkeho dojazdu. Odhady výrobcov napriek tomu predvídajú v najbližších rokoch niekoľkonásobný nárast počtu elektromobilov na cestách.

Avšak ani elektromobily nemusia byť environmentálnou záchranou. Na cestách by tiež muselo pribudnúť množstvo nabíjacích staníc a výrazne by narástla spotreba medi. Navyše, aj pri elektromobiloch treba brať do úvahy, že elektrina sa často vyrába spaľovaním fosílnych palív.

Biopalivá a vodík

Ďalšími možnými palivami by mohli v budúcnosti byť vo väčšej miere biopalivá, či vodík. Únia ráta so zvyšovaním podielu biopalív, avšak produkovať ich chce len z ekoodpadu. Podľa Lešinského existuje vo svete aj mnoho výskumných tímov, ktoré vyvíjajú nové spôsoby výroby a uskladnenia vodíka pre potreby automobilizmu.

Tlačí sa aj na recykláciu áut. Do roku 2020 by sa malo recyklovať 95 % vyradených automobilov a 95 % materiálov v aute. Pri kovových materiáloch (oceľ, liatina z hliníka, či medi) to spracovatelia už zvládli. Plasty sú však problém. Kým v 90. rokoch bolo v automobiloch viac ako 160 druhov plastov od dodávateľov rôznych káblov a súčiastok, dnes nesmú dodávatelia použiť viac ako štyri druhy plastov.

Samotná recyklácia sa taktiež zjednodušuje. V minulosti sa materiály triedili najmä ručne a zvyšok sa spracoval spolu s iným kovovým odpadom a strojmi po životnosti. Pri novších autách už diely na recykláciu môžu triediť roboty za pomoci demontážnych programov od výrobcov. Hľadá sa tiež spôsob, ako recyklovať kvapaliny.

Súčasťou týchto výskumov je aj Slovenská technická univerzita, ktorej vedci vyvinuli unikátnu technológiu na spracovanie motorového oleja a riešia recykláciu pyrolýznej kvapaliny, ktorá vzniká pri spracovaní pneumatík.

Výskumníci z STU sa podieľajú aj na vývoji nových materiálov pre automobily. Pracovali napríklad na tzv. „sendvičovom“ odľahčenom hliníku, ktorý má nahradiť oceľ.

Prežijú šoféri?

Znie to ako scifi - autá bez šoféra. Takéto roboautá však napríklad už testoval Google. Rôzne poloautomatizované inteligentné systémy dokonca bežne fungujú aj dnes.

„Začalo to parkovacím automatom a inteligentným tempomatom, pribudla diagnostika na palube auta - board diagnostic, ktorá preverí stav auta a ak zistí problém, počítač navrhne možnosti. Postupne pribudne súbor technológií, ktoré raz dovedú auto do cieľa bez vodiča. Kde sa však stratí zážitok zo šoférovania, vzdáme sa ho?“ Pýta sa Lešinský.

Robotické autá nájdu uplatnenie skôr pri preprave tovarov na väčšie vzdialenosti. Aj ako prevencia pred nehodami by autopiloti fungovali len v prípade, že ho bude mať väčšina áut, čo je však zatiaľ veľmi náročná a drahá úloha.