Aktuálne trendy v priemysle sa sústreďujú na úspory energie, na znižovanie nákladov na výrobu a na využívanie druhotných energetických zdrojov.

Tím odborníkov zo Strojníckej fakulty Žilinskej univerzity zameral svoju pozornosť na otázku využívania odpadového tepla v priemyselných prevádzkach, predovšetkým v prevádzkach hutníckeho priemyslu. Spätné získavanie tepla sa im podarilo zabezpečiť takzvaným rekuperačným zariadením.

„Prostredníctvom neho vieme využitím odpadového tepla zohrievať napríklad vodu alebo vyrábať paru,“ konkretizuje jeden z pôvodcov technológie profesor Milan Malcho.

Inovácia tohto technického riešenia spočíva v tom, že pozostáva z dvoch základných za sebou radených funkčných výmenníkov tepla: spaliny - vzduch a spaliny - voda, kde je konečným výstupom teplá úžitková voda.

„Doteraz komerčne dostupné výmenníky tepla nie sú navrhnuté pre použitie v ťažkom priemysle,“ dopĺňa Malcho.

Zámerom vedcov bolo dostať túto inováciu do reálnej praxe, čo sa im aj podarilo. Záujem prejavila spoločnosť Confal, ktorá vyrába hliníkové zliatiny.Technológiu využíva už viac ako tri roky. 

„Počas tohto obdobia sme zaznamenali reálne úspory energií vo výrobnom procese,“ hovorí Ján Šeďo, výrobno-technický riaditeľ spoločnosti.

Aj keď sa technológia podľa Šeďa osvedčila, konkrétne čísla ohľadom úspor nechce prezrádzať, keďže zatiaľ ide len o vývojové zariadenie.

Širšie využitie

Technológiu predstavuje v skutočnosti celý komplex zariadení, ktorého hlavné časti tvoria dva výmenníky tepla. V prvom (spaliny – vzduch) sa vzduch predohrieva na teplotu do 200 °C pre spaľovanie v rekuperačnom horáku, pričom za ním nasleduje druhý výmenník (spaliny – voda), kde sa zachyteným teplom zo spalín ohrieva voda na teplotu 60 až 80 °C. Tá sa potom potrubným systémom transportuje na vykurovanie administratívnej budovy a sociálneho zázemia výrobnej haly.

Výhodou zariadenia je, že v prípade porúch a nadmerných teplôt, zasiahne riadiaci systém, ktorý upraví režim výmenníka. Je tiež vybavený bypass-om, ktorý v prípade poruchy obíde celý systém.

„Zariadenie je jednoduché na obsluhu, najmä čo sa týka údržby a čistenia. Doriešiť je potrebné ešte vhodnosť použitých materiálov, keďže na ich povrchu dochádza k ich zvýšenému opotrebeniu“ dodáva Šeďo.

Podľa Centra vedecko-technických informácií (CVTI), ktoré vykonávalo analýzu komerčného potenciálu technológie, je jej využitie širšie, napríklad v oblasti spracovania kovov, keramiky, tehál, ale tiež pri plynových horákoch a ohreve úžitkovej vody.

„Najvyšší komerčný prínos by bolo možné očakávať, ak by sa Žilinská univerzita rozhodla začať vlastnú výrobu na základe tohto vynálezu, čo znamená založenie spin-off firmy. Reálnejšie však vidíme založenie spoločného podniku univerzity a existujúcej firmy - takzvaného joint venture podniku alebo udelenie licencie ďalším firmám na používanie tejto technológie,“ vysvetľuje Jaroslav Noskovič z CVTI.