Ako váš softvér na digitálne publikovanie funguje?
Je to komplexné riešenie, čiže sa pod spoločným názvom CoverPage skrýva viac častí. Predpokladom je, že klient má hotový obsah, ktorý ide do printu alebo vytvára špeciálne zalomený obsah pre digitálne vydanie. CoverPage Publisher je autorské prostredie, kde pomocou nástrojov môže a nemusí pridávať interaktivitu a multimédiá. Kliknutím na tlačidlo „Publish“ publikuje priamo do svojej mobilnej aplikácie.

Aplikácia je druhá a koncová časť. Ide o takzvaný Coverpage reader. Je to aplikácia brandovaná klientom, voľne stiahnuteľná do tabletov a smartfónov z App Store a Google Play Store. Alebo tiež ako desktopová čítačka pre Windows a Mac počítače. Keď ako vydavateľ zverejníte niečo nové, čitateľovi sa automaticky aktualizuje knižnica, v ktorej toto nové vydanie uvidí.

Aké sú výhody elektronického publikovania oproti tlači?
Jedna vec sú výhody a druhá sú možnosti, ktoré trh ponúka. Výhodou je samozrejme pridaná hodnota pre čitateľov a zároveň aj pre vydavateľov, keď vedia do elektronického časopisu dať viac alebo iný obsah ako do tlače.

Taký lifestylový časopis má množstvo hodnotných fotografií, pričom do printového vydania sa zmestí len pár. V digitáli sa dajú použiť všetky, napríklad formou fotogalérie. Takisto sú tu možnosti vloženia videa, animácie, linkov a podobne. Zaujať čitateľa a ponúknuť mu viac obsahu, ohúriť ho.

Zároveň je tá možnosť distribúcie, kde všade sa vydavateľ alebo iný klient dokážu so svojimi publikáciami dostať, nekonečne široká. Na Slovensku sú státisíce predaných tabletov, vyše polovica užívateľov ich používa na prezeranie novín a časopisov, vyše 65% na prezeranie produktov a služieb. Prečo by som tento kanál ako podnikateľ, vydavateľ, nemal využiť?

Nestačí obsah len jednoducho „zavesiť“ na web? Prečo si čitatelia žiadajú elektronický obsah v podobe časopisu?
Že je to na webe je fajn, ale nie vždy to stačí. Z tabletu a telefónu sa viem dostať na internet, viem si tam prezerať klasickú listovačku. Ale ak si stiahnem kompletný časopis do tabletu, nepotrebujem za obsahom nikam ísť, nič vyhľadávať, ani byť pri čítaní pripojený na internet.

Ak mám svoj časopis ako vlastnú aplikáciu v tablete, dostanem automaticky notifikáciu o novom vydaní alebo inej zmene. Nepotrebujem sa ako čitateľ proaktívne zaujímať a informácie sa ku mne dostanú. A pre vydavateľa je to cesta, ako čitateľa intenzívnejšie osloviť.

CoverPage tím sa so svojím projektom zaradil v roku 2011 mdzi víťazov súťaže StartupAwards.SK.
Zdroj fotografie: monogram.sk

Znie to síce dobre, ale ľudia zatiaľ nie sú úplne zvyknutí na spoplatnený elektronický obsah. Stále sa objavujú názory typu, že ak to nie je hmotné a nezaložím si to do poličky, prečo by som mal za to platiť a nesťahovať zadarmo. Čo by mohlo zmeniť toto zmýšľanie?
V prvom rade to chce čas. Už teraz je jasné, že ľudia sú viac ochotní platiť za elektronický obsah, ako pred štyrmi rokmi, keď tablety prišli na trh. Myslím, že dnešná generácia, ktorá s aplikáciami „vyrastá“, si navykne na to, že je to obsah, za ktorý sa platí, pretože reálne má nejakú hodnotu. 

Druhá vec je komunikácia. Vydavatelia musia so zákazníkmi intenzívne komunikovať, aby sa im investícia, ktorú do elektronického publikovania dajú, aj vrátila.

Musia ľuďom vedieť povedať, že tu ich časopis je a v ňom budú, oproti tlačenej verzii alebo obsahu dostupnom na internete zadarmo, veci navyše. Zákazníci veľmi neradi platia za obsah, ktorý je len preklopený z tlače. Nie sú hlúpi a vedia, že tlač má na výrobu oveľa väčšie náklady, ktoré pri elektronickej podobe odpadajú. Cena nemá byť apriori nižšia, ale musia im komunikovať svoje dôvody, ceny, hodnotu.

Ako je zabezpečená ochrana autora proti tomu, aby som elektronický obsah ďalej šírila bezplatne?
Vaše vydanie je v špeciálnom formáte, nie je to ako napríklad PDF, ktoré jednoducho otvoríte v čomkoľvek. Na prehliadanie digitálneho obsahu v tejto podobe je nutné mať aplikáciu. Tým pádom sa nedá veľmi ľahko šíriť.

Samozrejme dá sa spraviť aj to, že si niekto urobí snímky každej jednej strany časopisu pomocou print screen-u (v preklade tlač obrazovky, pozn. red.) a „zavesí“ ich na internet, kde ich bude ďalej zdieľať. Ale to je rovnaké, ako keď si niekto kúpi časopis v stánku a oskenuje každú jednu stranu. Na to už nemáte dosah, ale zároveň je to tak časovo náročné a nepraktické, že je len malá pravdepodobnosť šírenia.

A čo sa predplatiteľov týka, tak tam si to manažuje práve vydavateľ. Vopred určí, na koľkých zariadeniach si jeden čitateľ môže publikáciu stiahnuť. Po prekročení tohto počtu sa k ďalšiemu vydaniu nedostane. Tiež treba veriť tomu, že ak si za nejaký obsah platím, tak ho nechcem len tak zdarma zdieľať.

Aké sú momentálne trendy elektronického publikovania?
Na to nie je jednoznačná odpoveď, pretože to, čo sme predpokladali pred tromi rokmi, zostalo ďaleko za realitou toho, kam sa digitál a aj samotné mobilné zariadenia posunuli.

V rámci digitálnych médií je momentálne dôležité správne odhadnúť svoju cieľovú skupinu čo sa týka interaktívneho obsahu a zároveň zvážiť ideálnu mieru, aby pre čitateľa nebol obťažujúci.

Mali sme prípad, keď chcel klient priniesť pre čitateľov naozaj veľmi veľa a mal na to aj vysoké náklady. Tie sa mu však nikdy nevrátili, pretože v konečnom dôsledku bol čitateľ priveľmi zahltený obsahom, ktorý naňho skákal z každej strany, všetko sa hýbalo a prehrávanie bolo pre staršie zariadenia náročné. Menej je niekedy viac a v digitále to podľa mňa platí dvojnásobne, pretože možnosti sú naozaj široké.

Trendom je teda priniesť pridanú hodnotu a zároveň hľadať správnu mieru, ktorú čitateľ unesie, mať stabilnú a dobre fungujúcu aplikáciu, s ktorou budú ľudia spokojní a snažiť sa znižovať počet dát per jedno vydanie, aby nezahlcovali pamäť ich zariadenia.

Ako sa darí vášmu pôvodne malému slovenskému startupu v medzinárodnej konkurencii?
Úprimne? Zo začiatku to bolo veľmi ťažké. S myšlienkou elektronického publikovania sme prišli ako jedna z prvých firiem spolu s takým hráčom ako je napríklad Adobe. Nájsť prvých adeptov nebolo na Slovensku ľahké. Avšak aj tu sú rozhľadené tituly, ako Stratégie, TREND, či .týždeň, ktoré na tento vlak nastúpili hneď od začiatku.

Zároveň sme boli vždy nastavení tak, aby sme mohli ísť aj na svetový trh. Dnes už máme aj zahraničných klientov, ktorí sú vždy veľmi prekvapení, keď zistia, že sme malý tím zo Slovenska. To, že nás je málo, nám uberá na možnostiach, no zároveň nám to dáva priestor pre individuálny prístup ku klientom a flexibilitu, ktoré si veľmi cenia.

Prostredníctvom novej digitálnej platformy sa klasický obsah môže stať interaktívnym. 

Pre akú platformu sa aplikácie vyvíjajú najlepšie?
Viacero vývojárov by sa pri tejto otázke pohádalo. Pri iOS je ten vývoj priamočiarejší. Je to vlastne jedna platforma, ktorá má limitovaný počet zariadení, o ktorých viete, a tým pádom viete svoju aplikáciu na každom aj dôkladne otestovať.

Zariadení s Android-om je nespočetne veľa a bude ich stále viac. Keď si myslíte, že ste už vychytali a otestovali všetko, vždy príde nejaký čínsky telefón za „super cenu“, v ktorom sa aplikácia správa inak ako chcete. Toto nám vývoj veľmi sťažuje, pretože nikdy nemáme šancu otestovať aplikáciu na všetkých zariadeniach, pokryť všetky verzie operačného systému a kombinácie zariadení, takže ten vývoj je náročnejší.

Nevýhoda iOS je zase v tom, že „jablká“ sú veľmi ortodoxné a ješitné, až máte niekedy pocit, že sú ako sekta. Aplikácie sa tam schvaľujú, na rozdiel od androidových, ktoré idú do Play Store-u automaticky a vyhodiť vás môžu iba spätne.

Apple vám musí povoliť, aby ste sa tam vôbec dostali. Každú aplikáciu testujú, čo predlžuje celý proces, a môžete tiež naraziť na nejakého „ješiťáka“, ktorý povie, že sa mu nepozdáva nejaké riešenie, ktoré bolo pritom v predchádzajúcich aplikáciách schválené. V tomto je Android benevolentnejší. Aj jedno, aj druhé má teda svoje pre a proti.

A čo Windows 8?
Na túto platformu sme pripravení, máme tím, ktorý sa tomuto vývoju venuje, ale tým, že je ten trh zatiaľ veľmi malý, ešte nemáme klienta, ktorý by mal o ňu záujem. Tým pádom na Windows 8 ešte nemáme vyvinutý CoverPage Reader, je iba predpripravený. Preto si ani netrúfam povedať, aký náročný by bol vývoj na tejto platforme. 

Kto podľa vás vyhrá súboj softvér vs. papier?
Myslím že človek, ktorý chce publikovať digitálne, by nemal mať postoj „buď – alebo“. Pokiaľ začína s nejakým projektom a vie, že časopis bude len digitálny, tak je logické, že investuje všetok čas do digitálu. Ale ten, kto už tlač má a chce robiť aj digitál, by to nemal brať ako konkurenciu svojich dvoch produktov a čakať čo prežije.

Treba skúsiť to, o čom sme už hovorili, priniesť pridanú hodnotu aj do tlače. Aby si bol čitateľ vedomý výhod a vedel, že si ho môže zobrať napríklad na dovolenku a čítať si na pláži. Zároveň má však aj digitál, ku ktorému tiež dostane niečo extra.

Myslím, že tlač a digitál dokážu ešte dlho koexistovať. Ide aj o odvetvie. Niekde sa veci automatizujú, inde sa do procesov vracia človek. Digitál bude o 10 rokov asi naozaj všade – na školách, v nemocniciach, v novinách. Ale o tom, či je tu nejaký víťaz a súboj, je ešte skoro hovoriť.

Čo je cestou k fungovaniu tlače spolu s digitálom?
Cesta je nájsť v tlači niečo iné. Sú to aj drobnosti, ktoré zavážia. Vôňa knihy, drobné darčeky, ktoré vo vydaní čitateľ nájde. Ani v jednom z nich nesmie chýbať kreativita.

Vy preferujete čítačku, alebo vôňu knihy?
Vôňu knihy. Ja dokonca ani nemám čítačku. Neviem si predstaviť, že by som šla niekde k moru a na deku si zobrala tablet. Pritom ho mám na dennom poriadku, fungujem s ním a fandím mu.