Duniacu zmenšeninu priehrady Kollárovo postavili vedci a študenti zo Stavebnej fakulty STU v spolupráci s Výskumným ústavom vodného hospodárstva. Model je zmenšený v pomere 1:50, pričom je vyše 48 metrov dlhý a takmer 14 metrov široký. Do hydrotechnického laboratória Stavebnej fakulty sa kvôli svojim rozmerom nezmestil.

Vodné dielo Kollárovo je posledné z piatich priehrad, ktoré sú potrebné na to, aby sa dal dolný Váh plynule splavovať. Pod dolným Váhom pritom rozumieme úsek od Piešťan až po Komárno.

Nie všetko je úmerné

Priehrada Kolárovo by mala nahradiť vodné dielo Nagymaros. To malo byť súčasťou Gabčíkova a zabezpečiť aj dostatočné zvýšenie hladiny, aby tade mohli prechádzať lode. Práce sa však zo strany Maďarska zastavili kvôli protestom obyvateľov a VD Nagymaros nikdy nedokončili.

Modelov novej priehrady vzniklo hneď niekoľko. Jedným je reálna betónová zmenšenina, kde možno testovať rôzne parametre, ako napríklad prúdenie, či ideálne tvary všetkých objektov, z ktorých vodné dielo pozostáva. Tie sú potom overované v matematických modeloch, kde vedci testovali aj rôzne varianty stavby. Najlepší potom opäť odskúšali priamo na reálnom modeli.

Foto: Matej Kováč

Na začiatku priehrady sa v hale voda rozdeľuje do dvoch prúdov, ktoré obtekajú umelý ostrov. Na ľavej strane vodu spomaľuje hrádza, zatiaľ čo na tej pravej sa nachádza plavebná komora, kade majú prechádzať lode.

Zaujímavosťou je, že napriek tomu, že sú rozmery priehrady postavené presne v pomere 1:50, parametre ako rýchlosť prúdenia, či tlak vody nie sú 50 krát menšie ako v skutočnosti. „Na to existuje takzvané Froudovo kritérium modelovej podobnosti, kde sa podľa príslušných vzťahov prepočítajú veličiny ako rýchlosť tlak a iné,“ vysvetlil Peter Dušička.

Celý model je však postavený tak, aby sa rôzne sledované javy dali prepočítať na skutočnosť. Keby bol model ešte menší, nebolo by to podľa profesora Dušičku viac možné.

Najskôr radšej v menšom

Výsledky výskumu by mali slúžiť ako podklady pre Ministerstvo dopravy a projektantov budúcej priehrady. Pre samotnú stavbu je takýto prieskum nesmierne dôležitý, keďže ľahšie niečo opraviť na zmenšenom modeli ako na skutočnom vodnom diele.

Časť vodného diela, kde sa nachádza hať. Vpravo Ľudovít Možiešik zo Stavebnej fakulty STUFoto: Matej Kováč

V reálnom živote je dôležité, aby sa loď za každých okolností bezpečne dostala do plavebnej komory, a to aj v prípade, že by ju posádka neovládala. Pomocou testovania na zmenšenom modeli vedci dokážu výslednú stavbu upraviť tak, aby sa nestalo, že by loď narazila do ostrova, či dokonca do hrádze.

Profesor Peter Dušička zo Stavebnej fakulty STU zdôraznil, že sa vďaka podobným testom môžeme vyhnúť nehodám, ako bola napríklad havária remorkéra Ďumbier na rakúskom vodnom diele Freudenau. „Nesmie sa stať , aby plavidlo, ktoré vchádza do plavebnej komory, pričom brzdí a vypína motory, strhol prúd na haťové teleso, kde havaruje,“ uviedol Peter Dušička na príklade havárie z roku 1996 jeden zo scenárov, ktorým môžeme správnou prípravou zabrániť.

Okrem uvedených častí by sa na priehrade mali nachádzať aj hať, biokoridor, či malá vodná elektráreň.