„Dostatok energie je pre ľudstvo otázkou prežitia,“ uviedol počas diskusie v Piešťanoch František Simančík, riaditeľ Ústavu materiálov a mechaniky strojov SAV. Ešte závažnejšou otázkou energetiky sú však neželané produkty, ktoré v celom procese vznikajú.

„Každá jedna aktivita človeka má nejaký vplyv na životné prostredie,“ hovorí Michal Hudec, spoluzakladateľ portálu energia.sk. To podľa neho spôsobuje nekončiaci cyklus, v ktorom síce jeden z problémov vyriešime, ale zároveň s tým vystanú nové výzvy, ak nie ťažkosti, ktoré si ďalej vyžadujú našu pozornosť.

Každá krajina je vhodnejšia pre iný zdroj

Alternatívnych zdrojov energie poznáme viacero, no každá krajina má pre konkrétny z nich výhodnejšie podmienky. Na Slovensku je potenciál pre obnoviteľné zdroje pomerne veľký, no podľa vedúceho rozvoja produktov a služieb ZSE, Mareka Tomeša, nejde len o tie najznámejšie, ako sú vietor, či slnko.

Na našom území sa už oddávna využívali vodné elektrárne, ktoré majú veľký význam aj pre budúcnosť. „Veľmi pekným príkladom je prečerpávajúca elektráreň Čierny Váh. Ide o jednu z mála možnosti ako si uložiť energiu – v čase prebytku ju uložíme do hornej nádrže a pri nedostatku si ju jednoducho vyrobíme,“ uviedol počas diskusie M. Tomeš.

Podľa Mareka Tomeša však netreba zabúdať na environmentálne riziká a nezničiť si rieky priveľkým množstvom malých vodných elektrární.
Okrem spomínanej solárnej energie pritom na Slovensku môžeme hovoriť aj o využívaní geotermálnej energie, i keď sa v tomto smere samozrejme nemôžeme porovnávať napríklad s Islandom.

Na veterné elektrárne u nás podľa zástupcu ZSE nie sú výhodné podmienky. „Možno niekde na pobreží Severného mora, kde sú pravidelné prúdenia, je to oveľa efektívnejšie ako u nás,“ dodal M. Tomeš.

Elektromobilita je špeciálny ekosystém

So snahou o ekologizáciu energetiky súvisí aj stále populárnejšia elektromobilita. Za posledný rok sa pritom podľa Petra Badíka zo spoločnosti Greenway v tejto oblasti udialo viac ako za posledné desaťročie.

Jedným z kľúčových trendov je výrazný pokles ceny batérií a druhým zmena postoja samotných automobiliek. Napriek výraznému pokroku je však stále potrebné, aby automobilové koncerny začali produkovať viac modelov, a to vo väčších množstvách.

Najväčšou motiváciou k rozvoju elektromobility je podľa Františka Simančíka nutnosť znížiť emisie CO2. „Európska únia vydala smernicu, podľa ktorej sa do roku 2020 musí znížiť množstvo vypusteného oxidu uhličitého na 95 gramov na kilometer,“ uviedol príklad Simančík.

Za každý gram, o ktorý automobilky prekročia toto nariadenie, sa bude podľa F. Simančíka platiť pokuta. V súčasnosti sú pritom priemerné emisie okolo 130 až 135 gramov na jeden kilometer.

Podľa Simančíka môžu byť elektromobily skutočne ekologické len vtedy, keď nebudú zodpovedné za vypúšťanie oxidu uhličitého do atmosféry. Samotné autá tieto emisie nevytvárajú, je však dôležité odkiaľ pochádza energia, ktorou ich nabíjame, či koľko emisií spôsobí samotná výroba elektromobilu a jeho súčiastok.

Oxid uhličitý je podľa F. Simančíka jedným z najväčších problémov ľudstva. Za sto až dvesto rokov podľa neho možno vyčerpáme fosílne zdroje a objavia sa iné energetické problémy, no ľudstvo sa s tým nejako vyrovná. „Pokiaľ sa však v najbližších dvadsiatich až päťdesiatich rokoch zvýši teplota o štyri stupne, voda zaplaví pobrežné územia mnohých krajín a nastane vážny problém,“ dodal vedec.

Ak vás zaujíma, prečo je ukladanie elektriny dôležitejšie ako jej míňanie, či k čomu môže viesť závislosť na elektrine, pozrite si záznam z našej diskusie.