Autá bez vodičov bezpochyby zmenia spôsob, akým žijeme. Ovplyvnia ekonomiku, zmenia náš denný režim, pretvoria vzhľad miest, aj cesty. Málokto si ale uvedomuje, že zásadne zmenia aj spôsob, akým zomrieme.

Portál Slate sa zamyslel nad tým, ako zníženie počtu tragických nehôd ovplyvní tých, ktorým smrť na cestách paradoxne zachraňuje život. Podľa štatistík totiž až pätina transplantovaných orgánov pochádza z dopravných nehôd. Ak nebudú nehody, orgánov bude obrovský nedostatok.

Koľko zachráni, ale aj zoberie?

Nemocnice po celom svete už teraz pri transplantáciách zápasia s nedostatkom orgánov od darcov. Štatistiky z donatelife.net za rok 2014 ukazujú, že v Spojených štátoch ročne zomrie počas čakania na transplantáciu asi 6500 Američanov. Za posledných 18 rokov sa navyše počet čakateľov takmer zdvojnásobil. Zo 65 000 ľudí toto číslo stúplo na viac ako 123 000.

Orgánov je nedostatok, keďže „prirodzene“ umierajúci ľudia na starobu, či rôzne choroby ako napríklad rakovina, väčšinou nie sú vhodnými darcami. Nemocnice a darcovia sa tak musia, bohužiaľ, často spoliehať na smrteľné nehody. Štatistiky dokonca uvádzajú, že jeden z piatich orgánov používaných pri transplantáciách pochádza z dopravnej nehody.

Bezpečné a neomylné autonómne vozidlá by túto smutnú symbiózu mohli rozvrátiť. Podľa odhadov je totiž až 94 percent automobilových nehôd zapríčinených chybou vodiča. Nie je teda ťažké si predstaviť, že auto bez vodiča, plné presnej techniky, dokáže úspešne zabrániť značnej časti úmrtí.

Keďže len na amerických cestách ročne zahynie približne 35 000 osôb, nejde vôbec o zanedbateľné číslo.

Treba už teraz hľadať náhradu?

Portál Slate navrhuje, že jedným z riešení by mohla byť opätovná legalizácia predaja orgánov, ktorý bol v Spojených štátoch zakázaný v roku 1984, aj po tom, čo sa pri transplantáciách začala používať imunosupresívna látka cyklosporín. Tá zvýšila mieru prežitia po transplantácii z 20 až na 70 percent.

Aj keď ide o značne kontroverznú možnosť, netreba vraj zabúdať, že napríklad predaj krvnej plazmy, kostnej drene, spermií, či vajíčok zakázaný nie je.

Negatívnym sprievodným javom by však mohlo byť , že by predaj orgánov zvýhodnil bohatých ľudí a motivoval tých chudobných podstupovať riskantné zákroky.

V niektorých prípadoch zvýhodňuje bohatšiu vrstvu spoločnosti už súčasný systém darcovstva. Okrem zafinancovania presnejšej a rýchlejšej analýzy zdravotného stavu, vďaka ktorej sa pacient rýchlejšie posúva po čakacej listine, si tiež môže dovoliť cestovať do krajín, kde funguje čierny trh s orgánmi.

Podľa štatistík Svetovej zdravotníckej organizácie sa vo svete ročne vykoná okolo 10 000 takýchto zákrokov.

Izraelčanov motivujú

Financie sú silnou motiváciou k darcovstvu. V Izraeli v roku 2008 zaviedli bonusový balíček pre darcov, ktorý zahŕňa plnú úhradu mzdy po darovaní po dobu 40 dní, či päť rokov platenia výdavkov spojených so zdravím a životným poistením. K darovaniu orgánov Izrael motivuje od roku 2010 svojich občanov aj tým, že pacient získa pri transplantácii prednosť v zozname, ak je člen jeho rodiny ochotný byť darcom.

Počet živých darcov sa na základe týchto opatrení zvýšil medzi rokmi 2011 až 2013 oproti predchádzajúcim trom rokom až o 67 percent.

Ako najideálnejšie riešenie sa však do budúcnosti javí pestovanie náhradných orgánov, kde už teraz vedci dosahujú prvé výsledky. Známe sú príklady, kedy výskumníci skúšali vypestovať ľudské orgány v ošípaných, ucho v inej časti ľudského tela, či obličku z kmeňových buniek.

Aj keď výskum v oblasti pestovania orgánov postupuje pomaly, vedci majú zrejme ešte veľa času na pokrok. Napriek množstvu sofistikovaných technológií, ktoré nás pri riadení vozidiel ochraňujú a pomáhajú nám, totiž skutočná zmena príde asi až s plne autonómnymi vozidlami. A to ešte nejaký čas potrvá.