Pohyby tektonických platní, zemetrasenia, ľadovce, pohyb pevných, hydrologických a atmosférických hmôt, či gravitačné účinky vonkajších telies. To všetky sú procesy, ktoré menia tvár zemského povrchu a môžu sa skončiť katastrofou.

Zemský povrch sa mení vertikálne, ale aj horizontálne. Príkladom horizontálnych pohybov je klesajúca, resp. stúpajúca hladina morí.

Pokrytie zemského povrchu ľadovcom počas poslednej doby zaľadnenia pred viac ako 6 000 rokmi bolo tak veľké, že morská hladina klesla až o 120 metrov. Vznikli tak nové ostrovy, či na niektorých ďalších miestach sa spojili pobrežia.

Dnes sa voda do oceánov pod vplyvom globálneho otepľovania zase vracia. Nie je to však tak jednosmerný proces. Rozloženie roztopenej vody nie vo všetkých oceánoch rovnaké. Navyše rastú aj niektoré kontinenty, ktoré boli predtým stlačené váhou ľadovcov. Deje sa to najmä v severnej Európe, severnej Amerike, na Sibíri či v častiach Patagónie a Antarktídy.

Vedci označujú tento jav ako globálne izostatické vyrovnanie alebo kontinentálny zdvih a jeho dôsledkom sa mení aj tvar planéty.

Meranie deformácií

Deformácie zemského povrchu meria napríklad európsky projekt CERGOP, na ktorom sa podieľa aj Stavebná fakulta Slovenskej technickej univerzity.

V rámci projektu sa monitoruje od roku 1994 niekoľko desiatok bodov (v 2011 to bolo 83 bodov) v 13 krajinách v strednej a juhovýchodnej Európe.

Merania sa sústreďujú na Adriatickú mikroplatňu, Balkán, Dinárske vrchy, Karpatský oblúk, východné Alpy a Panónsku panvu.

Monitoring realizuje konzorcium prostredníctvom družicových staníc umiestnených na zemskom povrchu, z ktorých niektoré sledujú zmeny permanentne a niektoré len dočasne, pričom merania prebiehajú v presne určených termínoch, záväzných pre všetky krajiny. Jedno z takýchto meraní prebehlo aj na Slovensku v polovicu júna.

O výsledkoch meraní informovala Slovenská technická univerzita. Koordinátor projektu na Slovensku docent Marcel Mojzeš z Katedry geodetických základov Stavebnej fakulty upozorňuje, že výsledky sa vyhodnocujú v globálnych súvislostiach.

„Pri sledovaní a vyhodnocovaní pohybov zemského povrchu  je nevyhnutná medzinárodná spolupráca, získané informácie musíme vnímať v globálnych súvislostiach a následne ich rešpektovať pri navrhovaní a prevádzkovaní veľkých stavebných diel ako sú jadrové či vodné elektrárne, priehrady mosty, diaľnice, ale aj bytové domy,“ hovorí.

„Poľsko je napríklad veľmi stabilné, naopak, na území Slovenska tlačia na seba geologické bloky a môžeme očakávať, že sa na našom území budú častejšie vyskytovať zemetrasenia,“ vysvetľuje Mojzeš.

Národné centrum

Jeho pracovisko preto realizuje projekt Národného centra diagnostikovania deformácie zemského povrchu na území Slovenska. V praxi to bude znamenať rozšírenie počtu bodov, na ktorých sa budú monitorovať pohyby zemského povrchu.

V rámci národného centra budú prebiehať merania na deviatich bodoch, pričom niektoré sa budú zhodovať s európskymi.

Budú to Partizánske, Banská Bystrica, Banská Štiavnica, Rimavská Sobota, Telgárt, Gánovce, Liesek, Lomnický štít, Kamenica nad Cirochou.

Banská Štiavnica pribudla, pretože leží v caldere starej sopky, ktorú je nevyhnutné sledovať najmä z dôvodu včasného varovania v záujme ochrany obyvateľov, ale aj v záujme ochrany historických pamiatok. Tento bod už v minulosti geodeti sledovali, ale nezistili nijaké stopy aktivity sopky.

Národné centrum diagnostikovania deformácie zemského povrchu bude financované zo štrukturálnych fondov EÚ. V rámci projektu chce univerzita tiež nakúpiť nové prístroje, napríklad absolútny gravimeter, ktorý umožní detekovať trendy vertikálnych pohybov na meraných bodoch.

Výsledkom projektu, ktorý je už vo svojej finálnej fáze, bude permanentne aktualizovaná databáza informácií o dynamike zemskej kôry na našom území. Databáza vznikne aplikáciou družicových, gravimetrických a troposférických meraní.

Tatry klesajú

Monitoring je mimoriadne dôležitý pre stanovenie rizikových oblastí. Jeden z deviatich monitorovacích bodov bude aj na Lomnickom štíte. Merania európskeho projektu totiž naznačujú, že pohorie Vysoké Tatry klesá.

Podľa posledných meraní ide o pokles asi 1 mm za rok. Napríklad v obci Gánovce je pokles ešte väčší - o 2 mm za rok. Aby sme mohli jednoznačne povedať, že Tatry klesajú, musia sa uskutočniť dlhodobejšie merania.

Klesá tiež Východoslovenská nížina, čo tiež umožní sledovať nová meracia stanica. Na druhej strane okolie Banskej Bystrice stúpa, rovnako tak pohorie Karpaty.

V Európe merania naznačujú rast v oblasti pohorí ako Alpy, alebo rast hôr v oblasti Vrancea vo východnom Rumunsku. Naopak klesá Viedenská panva a tiež pobrežné oblasti južnej Európy.