Autori výskumu Ján Feranec, Ľubomír Solín a Jozef Nováček publikovali originálnu štúdiu v karentovanom časopise Natural Hazards. Spoluautor štúdie Ľubomír Solín je tiež hlavným riešiteľom projektu VEGA s názvom Povodňové riziko obcí Slovenska.

Vedci z Geografického ústavu SAV sa v štúdií zamerali na to, aký vplyv môžu mať zmeny v štruktúre krajiny na výskyt a frekvenciu povodní.

Vo výskume využili štatistický prístup. Zmeny krajinnej pokrývky skúmali v malých povodiach riek Slovenska za obdobie od roku 1990 do 2006. Porovnávali ich s údajmi o povodniach z tých istých lokalít a rovnakého časového obdobia.

Údaje o zmenách v štruktúre krajiny čerpali z počítačových vizualizácií satelitných snímok, ktoré vznikli v rámci programu CORINE Land Cover. Dáta o povodniach zase získavali z oficiálnych vládnych a samosprávnych záznamov a spravodajstva médií.

Odlesňovanie nemá vplyv

O tom, že ku zmenám štruktúry krajiny dochádzalo často svedčí fakt, že boli zaznamenané až v 1652 prípadoch z 1678 skúmaných povodí. Takýmito zmenami mohlo byť napríklad odlesňovanie, zalesňovanie, či premeny sadov a viníc na poľnohospodársku pôdu a podobne.

Z výsledkov vyplynulo, že na výskyt povodní má veľký vplyv celková rozloha zmien krajinnej pokrývky. To platí obzvlášť pre tie povodia, ktoré majú vysoký potenciál povodní.

Na prekvapenie vedcov však nebol pozorovaný vplyv konkrétneho typu zmien - napríklad často zdôrazňovaného odlesňovania.

Štúdia podľa Európskej komisie nezistila, či zmeny v krajinnej pokrývke, ktoré urýchlili odtok zrážok, viedli aj ku zvýšenej početnosti záplav v porovnaní so zmenami, ktoré spomalili odtok zrážok. Povodeň nastáva vtedy, keď je množstvo zrážok vyššie ako úroveň, na akej dokáže pôda absorbovať tieto zrážky.  

Ďalším zistením výskum je, že manažment lesných činností, ktoré stláčajú pôdu a znižujú prenikanie dažďovej vody, môže hrať väčšiu rolu pri povodniach ako to, či je pôda zalesnená alebo nie.

Poradia politikom?

Štúdiu slovenských vedcov si všimla služba Science for Environment Policy, ktorú spravuje Generálne riaditeľstvo Európskej komisie pre životné prostredie. Úlohou elektronického spravodajcu je prinášať tvorcom verejných politík a samotným politikom na úrovni Európskej únie najnovšie vedecké poznatky v environmentálnych výskumoch, aby tak mohli navrhovať efektívnejšie opatrenia. Spravodajca má viac ako 15 000 odberateľov.

V tomto prípade ide o opatrenia pri manažmente povodní, najmä z hľadiska protipovodňovej ochrany v celoeurópskom kontexte.

V spravodajcovi sa píše, že na Slovensku boli v posledných dvoch desaťročiach povodne závažným problémom a to najmä lokálne povodne vo vidieckych oblastiach.