Na čele vedeckého tímu stál doktor Marian Janák, ktorý sa už niekoľko rokov venuje problematike metamorfózy zemskej kôry v extrémne vysokotlakových podmienkach.

Horniny sa môžu vo veľkých hĺbkach pod povrchom (viac ako 100 km) premieňať pod tlakom, presahujúcim 3GPa. Tento proces nazývame ultravysokotlaková metamoróza a vzniká dôsledkom ponorenia zemskej kôry počas kolízie litosferických dosiek.

Počas nej vznikajú viaceré nové minerálne fázy, z ktorých najtypickejšie sú koezit a diamant.

Janák tvrdí, že výskyt takýchto diamantov je vo svete pomerne zriedkavý. Dnes je známych približne desať, pričom prvý a z hľadiska množstva najvýznamnejší je v Kazachstane. Aj preto je objav slovenských geológov dôležitý.

Vedecká, nie komerčná hodnota

Objavené diamanty však tvoria len malé kryštáliky (do 50 mikrometrov), uzavreté v granátoch, takže ich komerčná hodnota nie je vysoká.

Ich význam je najmä v tom, že jednoznačne potvrdzujú ultravysokotlakové podmienky ich vzniku pri viac ako 3.5 GPa a 750oC v období pred približne 400 miliónmi rokov.

„Škandinávske kaledonidy predstavujú tzv. kolízny orogén, ktorý vznikol v dôsledku kolízie superkontinentov Baltiky a Laurencie v období pred približne 400 mil. rokov. Náš nález diamantu v severnom Nórsku, v horninách zemskej kontinentálnej kôry, je preto dôkazom hlbokej subdukcie kontinentálnej kôry a potvrdením správnosti našich predchádzajúcich termodynamických výpočtov,“ vysvetľuje Janák.

Dodáva, že objav umožňuje vytvoriť novú koncepciu geologického vývoja kaledoníd.

Ako vidieť, úlohou geológie nie je len identifikovať vysokotlakové minerály, ale aj stanoviť teplotno-tlakové podmienky a reakčný mechanizmus ich vzniku. Zároveň je dôležité objasniť tektonické procesy a príčiny ponorenia sa ultravysokotlakových hornín do veľkých hĺbok a ich exhumácie na zemský povrch. Každý nález diamantov vo svete preto budí u geológov náležitú pozornosť.

Podľa Janáka sa v posledných rokoch objavuje vo viacerých oblastiach sveta čoraz viac diamantov metamorfného pôvodu, teda takých, ktoré vznikli v dôsledku  hlbokej subdukcie zemskej kôry.

Nie je to jediný spôsob, ako môže vzniknúť diamant. „Diamant ako prírodná kryštalická forma uhlíka je stabilný pri vysokom tlaku a teplote.

Takéto podmienky sú  vo vrchnom plášti Zeme, kde vzniká väčšina diamantov. Odtiaľ sú vynášané na zemský povrch subvulkanickými horninami označovanými ako kimberlity“ uviedol Janák.

Takéto diamanty poznáme z oblasti napríklad južnej Afriky a majú veľkú komerčnú hodnotu.

Ramanova spektrometria

O objave v Tromsø informovala aj nórska tlač. Geologický ústav SAV sa ním zaradil medzi niekoľko špičkových pracovísk vo svete, ktoré sa takémuto výskumu venujú.

Napríklad sám Janák stojí nielen za objavom vysokotlakových reliktov zemskej kôry v škandinávskych kaledonidách, ale aj v oblasti slovinských Álp, bulharských Rodop a slovenských Karpát.

Príprava vzoriek, ako aj vlastná identifikácia, bola nesmierne náročná. Slovenskí vedci spolupracovali s Nórmi. Diamant bol identifikovaný najmä metódou Ramanovej spektrometrie. Výsledky boli overené v Japonsku, v renomovanom laboratóriu na  Univerzite v Kjóte, s ktorou SAV spolupracuje.