Napriek tomu, že Slovensko zatiaľ nie je členom Európskej vesmírnej agentúry (ESA), už dnes sa bežne do jej vesmírnych misií, aspoň pokiaľ ide o výskum, zapájajú aj Slováci. A nemusí ísť len o vedca, ktorý pracuje pre výskumnú inštitúciu v zahraničí.

Príkladom sú aktivity Ústavu experimentálnej fyziky Slovenskej akadémie vied v Košiciach. Pre ESA už ústav napríklad zostrojil špeciálny komunikačný prístroj ESS, určený pre sondu Rosetta, ktorá má od budúceho roka skúmať povrch vzdialenej kométy Churyumov-Gerasimenko.

V súčasnosti vedci z tohto ústavu zase dokončujú časti aparatúry PICAM (Planetary Ion CAMera) pre spoločnú misiu ESA a Japonskej kozmickej agentúry JAXA na planétu Merkúr.

Misia s názvom BepiCOLOMBO (na počesť talianskeho astronóma Guiseppe (Bepi) Colomba, ktorý sa venoval výskumu Merkúru väčšinu svojej kariéry) vyšle k Merkúru v roku 2015 dve sondy.  

Európska sonda MPO (Mercury Planetary Orbiter) bude analyzovať povrch a vnútornú skladbu najmenšej planéty slnečnej sústavy z nízkej kruhovej orbity, zatiaľ čo japonská sonda MMO (Mercury Magnetospheric Orbiter) má skúmať z eliptickej orbity magnetosféru.

Pre Európu ide vlastne o prvú misiu, ktorá smeruje na Merkúr, keďže doteraz tam poslala dve sondy len NASA - Mariner 10 a MESSENGER 10.

Merkúr je mimochodom pomerne slabo prebádaná planéta a ESA si od misie BepiColombo sľubuje nielen lepšie pochopenie tejto planéty, ale aj toho, ako vznikala naša slnečná sústava.

O tom, že ide o skutočne dlhodobý projekt svedčí aj fakt, že samotná príprava misie trvá už asi päť rokov a štart je naplánovaný na rok 2015. Sondy poletia šesť a pol roka a samotná misia na planéte bude trvať rok s možným predĺžením o ďalší rok.

Technologická výzva

Misia na Merkúre je náročná najmä kvôli blízkosti slnka, keďže na meter štvorcový v perihéliu dopadá asi desaťkrát viac slnečnej energie ako na Zemi. Ako vysvetľuje doktor Ján Baláž z oddelenia kozmickej fyziky, pre vedcov je tak veľkou technologickou výzvou tepelný režim sond a jednotlivých prístrojov.

PICAM má detailne analyzovať ióny, ktoré povrch planéty opúšťajú vplyvom slnečného žiarenia. Na základe toho, budú vedci analyzovať zloženie povrchu planéty.

„Aparatúra PICAM zabezpečí na palube planetárneho orbitera MPO komplexnú analýzu iónov, ktoré opúšťajú povrch Merkúra vplyvom „bombardovania“ slnečným vetrom a tým bude analyzovať jeho zloženie a fyzikálne procesy prebiehajúce v tomto prostredí,“ uviedol Baláž.

Elektronický box

V podstate ide o iónový hmotnostný spektrometer so senzorovým systémom. Slovenský tím prispieva ku konštrukcii elektronického boxu, ktorý zabezpečuje napájanie a riadenie meracieho procesu a analýzu signálov senzora. Taktiež zabezpečuje mechanický interface medzi senzorom a prístrojovou platformou.

„V našom medzinárodnom pracovnom tíme sú s kvalitou slovenských subdodávok spokojní. Teraz expedujeme v poradí už piaty letový model prístroja. Až tento ozaj poletí, predchádzajúce štyri boli vývojové prototypy,“ povedal Baláž pre agentúru SITA.

Vzhľadom na komplexnosť aparatúry PICAM a jej finančnú náročnosť, sa na vývoji musia podieľať viaceré renomované laboratóriá kozmického výskumu z rôznych krajín.

Hlavným koordinátorom je Ústav kozmických výskumov IWF v rakúskom Grazi. Ústav experimentálnej fyziky však nie je jediným slovenským účastníkom konzorcia.

„Subdodávateľom mechanických súčastí je slovenská technologická firma Q-Products, ktorá na základe dodaných 3D modelov zabezpečuje štrukturálnu analýzu a výrobu precíznych komponentov na modernom 5-osovom CNC obrábacom centre a pomocou laserových technológií,“ upresnil Baláž.