Ľudia budú chcieť osídľovať slnečnú sústavu, aby si vytvorili akúsi poistku na záchranu života pre prípad napríklad zásahu Zeme asteroidom, tvrdí Rice.

Podľa tohto popredného odborníka amerického Národného úradu pre letectvo a kozmonautiku (NASA) totiž „žijeme na vesmírnej strelnici a okolo nás to ostro sviští“.

Rice patrí do najužšieho tímu NASA, ktorý pomocou planetárnej sondy Pathfinder a robotických vozidiel Spirit, Opportunity a Curiosity, sprostredkovávajú ľudstvu vesmírne objavy.

„Ľudia sú skrátka zvedavá rasa, každý sa bude chcieť niečo dozvedieť. Niektorí ľudia si možno povedia: Prečo vlastne výskum Marsu, keď máme toľko problémov na Zemi? O tom nie je pochýb. Keby sme sa ale držali tohto prístupu, už by sme tu ani neexistovali,“ povedal Rice.

Povrchové podmienky a ľaká dostupnosť vody robia podľa vedeckých teórií z Marsu jednu z najlepšie „obývateľných“ planét slnečnej sústavy.

Z posledných zámerov NASA vyplýva, že človek by sa mal na Mars vydať v 30. rokoch tohto storočia. Podľa Riceho v súčasnosti nie je na expedíciu na Mars dostatok peňazí. Súčasné technológie by podľa geológa umožnili vyslať posádku na planétu len na dva až tri roky. Navyše by bola vystavená intenzívnemu rádioaktívnemu žiareniu.

Prieskum Marsu zrealizovalo od 60. rokov minulého storočia zhruba dvadsať  úspešných automatických sond. Pre potvrdenie alebo vyvrátenie teórie o živote na Marse zatiaľ chýbajú jasné dôkazy.

Rice sa začal o vesmír zaujímať už od svojich siedmych rokov. „Môj celý život, skutočne. Od mojej matky som dostal knihy o vesmíre, mesiaci. Vyrastal som v šesťdesiatich rokoch na programe Apollo,“ povedal. Odvtedy ho vesmír, ako aj možnosť, že v ňom žije ďalší inteligentný život, fascinuje.

„Prinajmenšom každý už raz v živote vyšiel v noci von a díval sa na hviezdy. A premýšľal o tom, či sú tam nejaké bytosti, či sú múdrejšie alebo hlúpejšie než my,“ dodal vedec.

ČTK