Ide o jednu z najdôležitejších akcií v zodpovedaní na otázku, či je za globálne otepľovanie zodpovedný človek. Medzivládny panel pre klimatickú zmenu (IPCC), ktorý vznikol 1988 a za svoju činnosť už získal aj Nobelovu cenu za mier, sa opiera o prácu tisícok vedcov z celého sveta. Záverečné správy tohto panelu slúžia ako podklady pre formovanie politík v boji proti klimatických zmenám.

Nedávno bola publikovaná prvá časť celkovo už piatej hodnotiacej správy. Hodnotiacu správu pripravujú tri pracovné skupiny. Pozrieme sa v krátkosti na výsledky prvej z nich.   

Prvé stretnutie skupiny sa uskutočnilo už v júli 2009. Táto skupina pritom nerealizuje vlastný výskum, ale len zosumarizuje iné výskumy.

Výsledná správa je tak vytvorená z dvoch miliónov gigabajt numerických dát zo simulácií modelov klímy.
2,5 tisícový výsledný text cituje cez 9200 vedeckých publikácií, pričom viac ako tri štvrtiny z nich boli publikované od poslednej podobnej správy v roku 2007. To je dôkaz, že správa sa zakladá na najnovších vedeckých výskumoch a dátach.

Výsledkom správy je vysoká pravdepodobnosť že ľudský faktor je dominantnou príčinou globálneho otepľovania od polovice 20. storočia.

Odvtedy bolo totiž pozorovaných množstvo zmien, ktoré boli dovtedy bezprecedentné. Dnes máme najviac dôkazov, ako sme kedy mali, že otepľovanie spôsobuje človek. Vedci teraz hovoria o pravdepodobnosti vplyvu človeka od 95 - 100 %. V predchádzajúcej správe to bola pravdepodobnosť 90 - 100 %.

„Pozorovania zmien v klimatickom systéme sú založené na mnohých nezávislých dôkazoch. Atmosféra a oceán sa oteplili, množstvo snehu a ľadu sa znížilo, priemerná úroveň hladiny mora narástla a zvýšili sa koncentrácie skleníkových plynov,“ vyhlásil Qin Dahe z Čínskeho meteorologického úradu, ktorý bol jedným z dvoch predsedov pracovnej skupiny I.

Nárast teploty nebude homogénny

Pracovná skupina I vytvorila štyri možné scenáre klimatických zmien v závislosti od znižovania koncentrácii skleníkových plynov a aerosolí.

Až tri scenáre predpokladajú, že teplota sa pravdepodobne vyšplhá do konca storočia o 1,5 °C a dva scenáre, že teplota pravdepodobne narastie o 2 °C (tretí scenár tvrdí, že skôr áno).

Nárast teploty však nebude všade rovnaký. Správa predpokladá, že sa viac prehĺbia súčasné regionálne rozdiely, aj keď sa môžu objaviť aj výnimky.

Veľmi pravdepodobne sa bude naďalej zmenšovať arktický ľadovec a na severnej pologuli aj snehová prikrývka. Podľa všetkých scenárov bude tiež naďalej veľmi pravdepodobne rásť hladina oceánov.

„Ďalšie emisie skleníkových plynov spôsobia ďalšie otepľovanie a zmeny vo všetkých zložkách klimatického systému. Obmedziť klimatické zmeny môže len výrazné a udržateľné zníženie emisií skleníkových plynov,“ dopĺňa ho spolupredseda pracovnej skupiny I Thomas Stocker z Univerzity v Berne.

„K vlnám horúčav bude pravdepodobne dochádzať častejšie a budú trvať dlhšie. Spolu s  otepľovaním Zeme očakávame aj viac dažďov v už teraz dažďových regiónoch a menej dažďov v suchých regiónoch, aj keď budú nejaké výnimky,“ dodáva.

Následky pocítime celé storočia

Severná hemisféra Zeme bola medzi rokmi 1983 až 2012 pravdepodobne najteplejšou za posledných 1 400 rokov.

Koncentrácie oxidu uhličitého, metánu a oxidu dusného v atmosfére v súčasnosti stúpli na najvyššie hodnoty za posledných 800 000 rokov. Oxid uhličitý narástol o 40 % od začiatku priemyselnej revolúcie.

Vedci si tiež myslia, že asi 30 percent antropogénnych emisií oxidu uhličitého absorboval oceán, čo však zase spôsobuje okysľovanie oceánov.

„Výsledkom minulých, súčasných a budúcich emisií oxidu uhličitého je, že sme spätí s klimatickými zmenami a následky budeme pociťovať ešte mnoho storočí, aj keby sme emisie zastavili,“ myslí si Stocker.

Výsledky pracovných skupín II a III by mali byť známe v marci a apríli budúceho roka. Záverečnej správy, ktorá bude syntézou všetkých zistení, sa dočkáme až v októbri budúceho roka.