Ľudstvo produkuje vesmírny odpad rýchlejšie ako stíhajú trosky dopadať späť k Zemi prirodzeným spôsobom. To predstavuje riziko kolízie pre družice a kozmické lode. Ak sa s tým niečo neurobí, situácia sa môže ešte zhoršiť, upozorňuje Donald Kessler, bývalý šéf programu likvidácie orbitálneho odpadu v NASA.

„Z dlhodobého hľadiska sa všetko nakoniec kvôli zrážkam rozbije. Aj keby ste na obežnú dráhu nepridali nič nové, početnosť zrážok pri náhodných kolíziách vytvorí viac trosiek, než stihne prirodzeným spôsobom spadnúť na Zem,“ hovorí Kessler.  

NASA odhaduje, že našu planétu teraz obieha okolo 500 000 kusov odpadov, väčších ako pingpongová loptička. Okrem toho môže byť na orbite aj viac ako 100 miliónov drobných fragmentov s priemerom minimálne jeden milimeter.

Zmierniť riziko kolízie s odpadom je podľa Kesslera možné vďaka technológiám, ktoré sú k dispozícii už dnes. Podľa štúdie NASA by vesmírne agentúry mohli stabilizovať orbitálne prostredie aj tým, že by najbližších 100 rokov vypúšťali na obežnú dráhu ročne najviac päť družíc a držali sa dohodnutého medzinárodného pravidla 25 rokov. Podľa tohto pravidla by štáty nemali vypúšťať objekty, ktoré vo vesmíre zostanú dlhšie než 25 rokov od ukončenia svojej misie.

Vesmírne agentúry by tiež mohli počítať s akousi základnou metódou odstraňovania trosiek. Inžinieri by museli vyvinúť technológiu k zachytávaniu jednotlivých trosiek a ich sťahovaniu do miest na obežnej dráhe, odkiaľ sa už rýchlo dostanú do zemskej atmosféry. V nej potom zhoria.

„Najjednoduchším spôsobom je to, čo označujem za staromódny spôsob. Navrhnite kozmickú loď, ktorá tam vyletí, uchytí to, pripevní k tomu raketu a pošle tam, kde chcete,“ vysvetľuje Kessler.

Pomôžu lasery?

Ku zníženiu rizika, plynúceho z orbitálneho odpadu, môžu prispieť aj lasery. Sú na to dva spôsoby. Jedným je tzv. fotónová energia, to znamená nechať svetelné vlny, nech spomaľujú jednotlivé kusy, až tie klesnú do zemskej atmosféry. To ale funguje len u malých objektoch.

U väčších kusoch je potrebná veľká energia, ktorá v podstate vytvorí prúd. „Keď ale toto urobíte, neviete, čo sa môže stať, takže je tam určitá neistota,“ upozorňuje Kessler. „Moc by ste napríklad nechceli, aby to vybuchlo.“

Ďalšia vesmírna misia, naplánovaná na rok 2015, alebo 2016, bude zameraná na zachytávanie zastaraných satelitov. Ide o projekt Švajčiarskeho vesmírneho strediska, ktorého CleanSpace One, by mohla byť prvou práve takou družicou, o ktorej hovorí aj Kessler.

ČTK