Najchladnejšie miesto na Zemi bolo odhalené vďaka projektu, na ktorom spolupracuje americká vesmírna agentúra NASA s americkou výskumnou agentúrou USGS (US Geological Survey). USGS sa orientuje na výskum geografie a prírodných zdrojov.

V rámci projektu sa obe agentúry snažia pomocou satelitných dát vypracovať najdetailnejšiu mapu teplôt na zemskom povrchu. Používajú sa dáta z posledných tridsiatich rokov.

Vedci analyzovali obrovské snehové duny Východoantarktickej plošiny, ktoré sformoval vietor. Všimli si akési praskliny, alebo kapsy vo vnútri ľadového povrchu, ktoré vznikli pravdepodobne následkom nízkych zimných teplôt. Vo vedcoch to podnietilo zvedavosť. Chceli vedieť, aké teploty sa v nich nachádzajú.

Viacero takýchto káps extrémne studeného vzduchu sa nachádza medzi vrcholmi Dome Argus a Dome Fuji, v nadmorskej výške 3900 metrov. Vo všetkých bola nameraná teplota v rozmedzí od mínus 92 do mínus 94 stupňa Celzia. Najnižšia dokázaná je zatiaľ hodnota mínus 93,2 stupňa z augusta 2010.

Tento rok na konci júla dosiahla teplota v tejto oblasti mínus 92,9 stupňa. Experti upozorňujú, že zatiaľ ide len o predbežné údaje a dáta z rôznych termálnych senzorov, umiestnených na obežnej dráhe, sa ešte upresňujú. Je teda možné, že konečný údaj bude ešte nižší.

Čo spôsobuje tieto teploty?

Odborníci prišli na to, že nízke teploty padajú ešte viac, keď sa na niekoľko nocí vyjasní obloha. Jasno a sucho totiž urýchľujú unikanie tepla do vesmíru, čo spôsobí, že tesne nad zemou ostáva ľadový vzduch. Chladný vzduch má vyššiu hustotu, takže klesá po hrebeňoch dole. Ak sa dostane do niektorej kapsy, prestane cirkulovať a začne sa ešte viac ochladzovať. V kapsách sa tak ochladí o ďalšie tri alebo štyri stupne.

Najchladnejšie miesta preto nie sú priamo na hrebeni, ale kúsok pod ním na svahu. „Zmrznutý vzduch na povrchu klesá dole, pretože ma vyššiu hustotu a vteká do týchto veľmi plytkých topografických káps,“ vysvetľuje vedúci výskumu Ted Scambos z amerického Národného dátového centra pre sneh a ľad (NSIDC).   

Tieto procesy pritom prebiehajú v pomerne rozsiahlej oblasti, v ktorej teplota prudko klesá pravidelne.

Doposiaľ najchladnejšie miesto sa nachádza o trochu ďalej. Ruská výskumná stanica Vostok vo východnej časti Antarktídy namerala v roku 1983 teplotu mínus 89,2 stupňa.

Tu však išlo o teplotu vzduchu, odmeranú niekoľko metrov nad zemou. Ak by sa však urobili rovnaké meranie aj tento krát, takmer určite by bol rekord aj tak prekonaný, píše britský server BBC.

„Mali sme podozrenie, že tento antarktický hrebeň bude zrejme extrémne chladný, chladnejší než Vostok, pretože je vyššie na kopci,“ povedal Scambos. Predbežné výsledky meraní zverejnili vedci na zasadnutí Americkej geofyzikálnej únie v San Franciscu.

Rozdiel 150 stupňov

Najvyššia nameraná teplota na zemskom povrchu je 56,7 stupňa Celzia. Namerali ju 10. júla 1913 v kalifornskom Údolí smrti v USA. Server BBC pripomína, že satelitné senzory údajne namerali v roku 2005 v púšti Dašte Lút v juhovýchodnom Iráne teplotu až 70,7 stupňa Celzia.

Rozdiel medzi najvyššou a najnižšou nameranou a potvrdenou teplotou na svete je teda takmer 150 stupňov.

V Európe namerali najnižšiu teplotu mínus 58,1 stupňov na konci decembra 1978 v ruskom Usť-Ščugor.

Najnižšia nameraná teplota na Slovensku je mínus 41 stupňov v obci Vígľaš-Pstruša pri Zvolene z februára 1929.

Najchladnejšie permanentne obývané miesto na Zemi je v severovýchodnej časti Sibíri v mestách Verchojansk a Ojmiakon, kde v rokoch 1892 a 1933 namerali mínus 67,8 stupňa.

Science.sk/ČTK