Prvými vesmírnymi turistami boli v roku 2001 Američan Dennis Tito a o rok neskôr Juhoafričan Mark Shuttleworth. Obaja si za cestu na ruskej vesmírnej lodi Sojuz zaplatili 20 mil. dolárov. Posledný Kanaďan Guy Laliberté zaplatil v roku 2009 40 mil. dolárov. O lety sa postarala firma Space Adventures.

Komerčná vesmírna turistika sa však v budúcnosti môže stať biznisom nielen pre tých najbohatších.

Už dnes sú na trhu aj ďalšie spoločnosti ako Virgin Galactic alebo XCOR Aerospace, ktoré ponúkajú suborbitálne kozmické lety za podstatne nižšie ceny. V posledných rokoch predali už stovky takýchto lístkov.

Ďalšia firma World View chce zase od roku 2015 vysielať turistov balónom do stratosféry. Za jeden takýto výlet si vypýta 75 tisíc dolárov.  S Virgin Galactic sa dostanete do vesmíru za štvrť milióna dolárov.

Stratosféra, či Medzinárodna vesmírna stanica však nemusia byť pre komerčné lety cieľová stanica. Čoraz viac sa hovorí o letoch na mesiac, či dokonca na Mars.

Holandská spoločnosť Mars One v týchto mesiacoch vyberá budúcu 24 člennú posádku, ktorá by mala v roku 2024 osídliť Mars bez možnosti návratu. Firma plánuje vysielať nepretržitý videoprenos zo života kolonistov na spôsob televíznej reality show. Do prvého kola výberu sa prihlásilo viac ako 200 tisíc ľudí zo 107 krajín.

Odborníci však tomuto projektu veľmi neveria. Spochybňujú ho po finančnej, ako aj praktickej stránke. Najväčšie riziko podľa nich predstavuje vysoká úroveň rádioaktívneho žiarenia, ktorá by mohla prvým kolonizátorov na Marse zničiť imunitný systém a vyvolať u nich rakovinu.

S vyslaním posádky na Mars sú zatiaľ opatrné aj vesmírne agentúry, vrátane NASA.

Druhý Slovák vo vesmíre

Počiatky kozmickej turistiky si vyskúša aj slovenský zástupca. Do vesmíru by sa tak prostredníctvom komerčných letov mal v roku 2014 dostať po Ivanovi Bellovi len druhý Slovák v histórii.

Je ním Bratislavčan Róbert Vokál, ktorý sa stal jedným z 23 víťazov AXE Apollo Space Camp. Do tohto celosvetového projektu pánskej  kozmetickej značky AXE sa prihlásilo približne 100 súťažiacich z viac ako 60 krajín.

V rámci decembrového finále súťažiacich testovali v rôznych simulátoroch. Vyskúšali si aj let v bojovom lietadle, let v beztiažovom stave, prekážkovú dráhu, či lezeckú stenu.  

O víťazoch rozhodol výbor kozmických expertov na čele s Buzzom Aldrinom, pilotom vesmírnej lode Apollo 11, ktorá ako prvá úspešne pristála na Mesiaci. Let by mala zrealizovať spoločnosť XCOR Aerospace.