Let slovenského astronauta financovali Rusi ako súčasť deblokácie ruského dlhu voči Slovensku. Nebyť teda ruského dlhu, pravdepodobne by sa dodnes žiadny Slovák do vesmíru nedostal.

Po páde mečiarizmu a vymenovaní novej vlády v roku 1998 sa dokonca uvažovalo o zrušení účasti Slováka na misii, ale v takom prípade by musela byť zrušená celá misia. Pre Rusov to bol argument, aby Slovensko od misie neodstupovalo.

Ivan Bella vyštudoval Vysokú vojenskú leteckú školu SNP v Košiciach. Ako profesionálny vojenský pilot lietal na strojoch Mig-21 a Su-22.

V marci 1998 sa v Hviezdnom mestečku pri Moskve začal pripravovať na vesmírny let. Išlo o výskumno-výcvikové centrum, ktoré od 60. rokov pripravovalo budúcich kozmonautov. Na konkurz prišlo až 32 pilotov. Všetci boli piloti vojenských stíhačiek.  

V auguste 1998 Bellu vybrali za člena posádky 27. expedície na Mir, čiže ruskú vesmírnu stanicu, ktorá bola vôbec prvá dlhodobo obývaná vedecká stanica vo vesmíre. Išlo o jeden z posledných letov na stanicu Mir. Misia dostala názov Sojuz TM-29 a odštartovala 20. februára 1999.

Sám Ivan Bella ani nečakal, že poletí. Myslel si, že prednosť dostane služobne starší Michal Fulier, ktorý sa napokon stal jeho náhradníkom. Sám Fulier cítil neskôr krivdu. Rozhodnutie považoval za politické. Tvrdil, že ak by kozmonauta vybrali vojenskí experti, letel by on.

Pozoroval liahnutie prepelíc

Tréning trval len 11 mesiacov. Bežne pritom trvá príprava kozmonautov aj niekoľko rokov. Definitívny verdikt o tom, že letí, sa Bella dozvedel približne tri dni pred štartom.

Trojčlenná posádka odštartovala z kozmodrómu Bajkonur v kazašskej stepi. Okrem Slováka boli súčasťou posádky ešte Rus Viktor Afanasjev s Francúzom Jeanom-Pierrom Heignerém.

Cesta na MIR trvala zhruba dva dni, pobyt na Mire asi šesť dní. Celkovo trvalo účinkovanie prvého Slováka vo vesmíre sedem dní, 21 hodín a 56 minút.

Trojčlenný tím zrealizoval na Mire šesť vedeckých projektov. Sám Bella plnil štyri zo šiestich výskumných úloh, pričom tri z nich splnil na 100 percent.

Nevydaril sa len experiment s prepelicami zameraný na možnosť ich prežitia počas dlhodobých letov. Na Mire sa ich vyliahlo 36 a Bella sledoval, ako vplýva stav beztiaže na ich liahnutie.

Vedcov tiež zaujímalo, ako by si mohli kozmonauti sami pestovať počas letov potravu a zvyšky využívať ako hnojivo. Zistenia by boli zaujímavé pre dlhodobé misie z hľadiska ich potravinovej sebestačnosti.

Vrchol kozmického programu

V ďalšom experimente posádka merala elektromagnetické pole vo vnútri Miru. V rámci experimentu ENDOTEST sa skúmal vplyv stavu beztiaže a stresového prostredia na ľudské telo. Bella si odoberal krv pri rôznych formách záťaže, pichal si inzulín a pil glukózu, aby ovplyvňoval hladiny cukru v krvi a na základe toho zisťoval vplyv týchto faktorov na svoj fyziologický stav.

Slovenský kozmonaut sa vrátil na Zem 28. februára v kozmickej lodi SOJUZ TM 28 spoločne s Genadijom M. Padalkom. Ostatní členovia jeho posádky ostali na Mire.

Let prvého kozmonauta bol dodnes vrcholom slovenského kozmického programu, aj keď naši vedci dnes spolupracujú na viacerých kozmických projektoch s ESA, NASA, Ruskom, alebo dokonca aj Čínou.

Slováci navyše v súčasnosti pracujú aj na projekte vlastnej kozmickej družice, ktorej štart sa plánuje na rok 2016.