Nielen vysoké priemerné teploty, ale aj veľmi slabá snehová pokrývka boli charakteristickými znakmi skončenej zimy 2013/2014. Snehovej pokrývky bolo najmenej od roku 1921. V niektorých regiónoch nebol súvislý výskyt snehovej pokrývky zaznamenaný vôbec a to po prvýkrát aj v severnejších oblastiach.

Posledná zima mala taktiež extrémne nízky počet arktických dní, to znamená takých dní, kedy maximálna denná teplota nepresiahne mínus 10 °C. Toto sa nedarilo výnimočne naplniť ani vo vysokých nadmorských výškach.

Vysokohorské pohoria mali vôbec najteplejšiu zimu v celej histórií, tvrdí na svojom webe Slovenský hydrometeorologický ústav (SHMÚ). Napríklad na Lomnickom štíte dosahuje priemerná teplota v zimných mesiacoch väčšinou hodnotu mínus  11 °C a ešte nikdy sa nedostala nad úroveň mínus 7 °C. Túto zimu sa priemerná teplota dokonca priblížila k hodnote mínus 6 °C.

V podmienkach Slovenska by mali byť aspoň v najchladnejších regiónoch samozrejmosťou zimy s mrazmi a teplotou mínus 20 °C a nižšie. Tento rok však mimo vysokohorských polôh nedosiahli ani mínus 19 °C.

Hrozia suchá

Napriek tomu, že v zime bolo mimoriadne teplo, cez deň veľmi často nad nulou, rekordy maximálnej teploty nepadali. Rekordy sa týkali skôr minimálnej dennej teploty vzduchu.

Teplé počasie malo významný vplyv na skorú aktivitu flóry a fauny. Nedostatok snehu nie je ideálnym stavom ani pre vodohospodárov a poľnohospodárov. Rizikom je, že ak na jar nepadne dostatok zrážok, čakajú nás veľké suchá, varuje SHMÚ.

Ďalšou zaujímavosťou tejto zimy bol nezvyčajne skorý nástup vysokých denných teplôt vzduchu. 11. marca namerali v Prievidzi rekordných 20,3 °C. A to bola rekordná maximálna denná teplota tento deň nameraná na približne polovici meteorologických staníc Slovenska.

Od polovice 20. storočia sme zaznamenali takýto skorý nástup vysokých teplôt len v rokoch 1961, 1967, 1975, 2002 a 2008.

Kalamity v Severnej Amerike

Podľa SHMÚ teploty v zime nemusia nevyhnutne súvisieť s množstvom napadaného snehu. Pre tvorbu a udržanie snehovej pokrývky stačia aj teploty okolo 0 °C. „Oveľa dôležitejšia je poloha riadiacich tlakových útvarov a prevládajúce prúdenie vzduchu počas zimy a ich vplyv na tvorbu zrážok a teplotu vzduchu,“ uviedli doktor Pavol Fraško a doktor Marek Švec.

Netypickú zimu meteorológovia nezaznamenali len na Slovensku, ale aj v ďalších častiach Európy. Naopak v Kanade a USA čelili mimoriadne nízkym teplotám vzduchu a snehovým kalamitám.  

Súvisí to s nevyváženosťou „vylievania“ studeného polárneho vzduchu na severnej pologuli do nižších zemepisných šírok. „Tento studený vzduch sa nedostal k nám v dôsledku dlhotrvajúceho blokovania nad východnou časťou Atlantického oceánu, čo súvisí s Rossbyho vlnami a ich polohou,“ vysvetľujú Fraško a Švec.