Expedícia s označením MarsCrew 134 v skutočnosti prebiehala vo vysokohorských nadmorských výškach v americkom štáte Utah.

Takéto simulované prostredie vytvára výskumná stanica v púšti s názvom Mars Desert Research Station, ktorú tu pred pätnástimi rokmi vytvorili NASA a ESA.

Vedci a inžinieri sem chodievajú na dvojtýždňové misie, aby tu realizovali svoj výskum v podmienkach, podobným tým na Marse.

Posádka prežívala v skafandroch a v malom module s obmedzeným množstvom elektriny, jedla, kyslíku a vody. Účelom bolo navodiť podobnú situáciu, v akej by sa ocitla skutočná posádka počas expedície na Mars, aj keď reálne podmienky by boli ešte podstatne ťažšie.  

Cieľom týchto misií je realizovať také experimenty, ktoré prispejú  k nájdeniu udržateľného spôsobu života na Marse.

Výskumný tím vždy absolvuje psychologické, zdravotné a diétne experimenty, pripravené vedcami z celého sveta. Z výsledkov expedície sa očakávajú akademické publikácie, ktoré budú mať dopad na vesmírno-letecké inžinierstvo, počítačové a ľudské interakcie, psychológiu, medicínu, astrobiológiu, či geológiu.

Výskumníci sú počas svojej misie spojení s verejnosťou a školami. Zároveň ich sprevádza filmový tím, ktorý pripravuje o ich práci dokument. Z neho vytvoria krátke videá pre školy na výučbu detí o Marse a výskume vesmíru.

„Ísť sem na túto výskumnú stanicu v púšti je pre mňa prvým krokom k tomu, aby som sa jedného dňa stala astronautkou. Chcela by som byť jednou z prvých ľudí, ktorí v budúcnosti kolonizujú Mars,“ povedala Musilová v krátkom videu z dielne CNN.  

Organizmy, ktoré majú rady extrémy

Musilovej výskum sa zaoberá extrémofilmi, teda organizmami, ktoré žijú v extrémnych podmienkach. Môže ísť o prostredie s extrémnymi hodnotami teploty, či tlaku. Vo svojej dizertačnej práci sa zaoberá extrémne chladným prostredím. Pred rokom takto skúmala extrémofilov v grónskom ľadovci.

Zistila, že tieto organizmy sú schopné produkovať organickú hmotu, ktorá môže byť použitá napríklad ako hnojivo na pôdu.

V Utahu pridávala takéto organizmy do pôdy, ktorá pripomína pôdu na Marse. Navyše v januári sú tam tiež extrémne nízke teploty. Cieľom experimentu bolo, aby mohol raz človek vyrábať vlastný kyslík a jedlo na Marse a tým sa život na tejto planéte stal udržateľný.

„Účasť našej výskumníčky na expedícii je príležitosťou na zviditeľnenie Slovenska v zahraničí a zvýšenie našej šance na vstup do Európskej výskumnej agentúry,“ uviedol na margo úspechu slovenskej astrobiologičky minister školstva Dušan Čaplovič.

Na expedícii spolupracovala Európska vesmírna agentúra ESA, Americká vesmírna agentúra NASA a Kanadská vesmírna agentúra CSA. V tíme boli okrem nej aj odborníci z Veľkej Británie, Kanady, Malajzie a Indie.