Tak veľká skupina totiž podľa neho bude disponovať dostatočne veľkou genetickou a demografickou rôznorodosťou, ktorá kolónii poskytne najlepšiu šancu na prežitie počas dlhej cesty vesmírom, ale i po nej. "Chcete len tak tak prežiť, alebo to zvládnuť zdraví? Ja by som navrhoval ísť do toho s niečím, čo vám dá dostatočnú zálohu pre prípad katastrofy," myslí si americký vedec.

V minulosti boli odborníci toho názoru, že k založeniu osady na cudzej planéte, alebo v jej blízkosti, bude stačiť niekoľko sto ľudí. Smith si ale myslí, že je čas na iný pohľad. "Chcem sa k tejto otázke vrátiť. Už ubehlo celkom dosť času a už samozrejme vieme viac o genetike populácie," hovorí.

Vo svojej štúdii, zverejnenej v časopise Acta Astronautica, Smith uvažuje o medzihviezdnej výprave trvajúcej 150 rokov. To je rámec odpovedajúci úvahám výskumníkov z organizácie Icarus Instellar, ktorá sa zaoberá problematikou cestovania k iným hviezdam.

Smithove kalkulácie, ktoré spojujú informácie z teórie populačnej genetiky a počítačové modely, ukazujú, že zakladajúcu populáciu by malo tvoriť 14.000 až 44.000 ľudí. Za "bezpečný a dobre zvážený počet" pritom vedec vo svojej štúdii označuje 40.000 jedincov. Z toho by malo byť 23.000 mužov a žien v reprodukčnom veku.

Na prvý pohľad sa to podľa vedca môže zdať neuveriteľne veľa, ale je to podložené faktami. "Tento počet zachová dobrý zdravotný stav po päť generácií cez zvýšené príbuzenské kríženie relatívne malej skupiny ľudí, cez zníženú genetickú rôznorodosť, cez postupnú demografickú zmenu a cez očakávanú vážnu populačnú katastrofu počas päťgeneračnej vesmírnej cesty," konštatuje Smith v časopise Acta Astronautica.

Poukazuje pritom na to, že jeho závery sú podporené reálnym životom. "Skoro žiadny prirodzený druh stavovcov neklesá pod 7000 jedincov. Dôvodom je genetika. Keď populácie pod túto hranicu klesnú, niekedy prežijú, ale často sa dostanú do takzvaného demografického víru vedúceho k vymretiu.

Možnosťou je tiež poslať na cestu zmrazená vajíčka a spermie sprevádzané obmedzeným množstvom ošetrovateľov, pripúšťa Smith, ale neuvažuje o tom vážne. "Dá sa to urobiť, ale je to natoľko rozdielne od skúseností ľudí so životom v spoločenstve, že by som sa tomu radšej vyhol. " Držal by som sa toho, s čím má ľudstvo skúsenosti a z čoho sa môže učiť," dodáva.

Podobný prístup má Smith aj k návrhu kolónie na Marse. Navyše veľká populácia na červenej planéte by pomohla, aby kolónia získala sebestačnosť, čo je dôležitý cieľ mnohých ľudí, ktorí obhajujú stálu kolonizáciu Marsu.

"Aby ste to dosiahli a mohli pokračovať, potrebujete zaistiť veľa najrôznejších špecializácií a schopností. A na to bude potrebné mať veľa ľudí," je presvedčený. Takže vedci a inžinieri plánujúci ľudské základne mimo Zeme by sa podľa neho nemali snažiť znižovať náklady vysielaním obmedzených kolonizačných posádok.