Štúdia publikovaná v aktuálnom vydaní časopisu Proceedings Americkej akadémie vied porovnáva úroveň oceánov za 35.000 rokov od poslednej doby ľadovej. Z posledných 6000 rokov, ktoré vedci preskúmali, sa hladina oceánov relatívne nemenila až do druhej polovice 19. storočia. Posledných zhruba 150 rokov však prinieslo dramatickú zmenu, kedy začala hladina stúpať.

„Myslím si, že sa to deje jasne v dôsledku rastúcich teplôt," uviedol hlavný autor štúdie, austrálsky vedec Kurt Lambeck. Otepľovanie Zeme pôsobí na oceán dvoma spôsobmi - jedným je takzvaná teplotná rozťažnosť, čiže nárast objemu vody s rastúcou teplotou a druhým je roztápanie ľadovcov, ktoré zásobujú oceány ďalšou vodou.

Vedci dospeli k záveru jednej z najprepracovanejších štúdií na túto tému na základe dvadsať rokov trvajúceho zberu a analýzy sedimentov z niekoľkých miest sveta od Británie po Seychely.

Rast hladiny podľa nich významne zrýchlil v posledných dvoch desaťročiach. Kým v priebehu väčšiny 20. storočia stúpala hladina o 1,7 milimetra ročne, medzi rokmi 1993 a 2010 to bolo už 3,2 milimetra.

Pentagon v pondelok zverejnil správu, ktorá konštatuje, že klimatické zmeny predstavujú bezprostrednú hrozbu pre bezpečnosť Spojených štátov. Americká armáda sa podľa nej začne prispôsobovať rastúcim hladinám morí, rozšírenejším obdobiam sucha či prudším búrkam.

„Úbytok ľadovcov vytvorí tlak na zdroje vody na niektorých miestach našej pologule. Devastačné hurikány môžu priniesť nestabilitu. Suchá a nedostatočná úroda môžu zanechať milióny ľudí bez životne dôležitých prostriedkov a môžu rozpútať vlnu masovej migrácie," vyhlásil americký minister obrany Chuck Hagel.

Americké úrady hovoria o bezpečnostných hrozbách v súvislosti so zmenou klímy už dlhšiu dobu, za bezprostredné ohrozenie vyžadujúce okamžitú reakciu však Pentagon podľa novín New York Times označil vôbec prvý krát meniace sa podnebie. A kým doteraz riešila armáda USA hlavne možné následky rastu hladiny oceánov v súvislosti so svojimi námornými základňami a podobné témy, podľa novej správy zahrnie do novej stratégie klimatické riziká, ako napríklad riešenie potenciálnych hladomorov v Afrike.

ČTK