Správa o pristáti prišla krátko po 17:00 SEČ, približne pol hodiny potom, čo modul skutočne dosadol na pomerne prašný a pórovitý povrch vesmírneho telesa . Práve tak dlho totiž trvala cesta signálu od kométy k Zemi. V tej chvíli sa všetci zúčastnení v riadiacom stredisku v Darmstadte začali tešiť. Riaditeľ ESA Jean-Jacques Dordain hovoril v emotívnom príhovore o „obrovskom kroku dopredu" pri skúmaní vesmíru.

„Sme prví, ktorí to urobili a tak to už ostane navždy," dodal Dordain s viditeľnou úľavou po hodinách napätého očakávania. „Sme na kométe, sme veľmi šťastní," tešil sa aj riaditeľ letu Andrea Accomazzo za veľkého potlesku a vzájomného objímania sa v sále riadiaceho centra.

„Môžeme dúfať, že prieskumom detailov vyriešime záhadu všetkého ostatného," dodal vedecký poradca misie Mark McCaughrean, podľa ktorého veda začala vo chvíli, keď sonda pristála na povrchu kométy.

Európska misia je považovaná za míľnik v dejinách letu do vesmíru, pretože vôbec prvýkrát pristalo teleso vyrobené ľuďmi na niektorej z komét.

K úspechu sa prihlásil aj taliansky premiér Matteo Renzi. „Sme hrdí na to, že talianska technológia pomáhala pri misii Rosetty od jej štartu až po pristátie," reagoval šéf talianskej vlády.

Zostup stokilogramového zariadenia na kométu bol pravdepodobne najnapínavejšou časťou desať rokov trvajúcej misie, ktorej cieľom je získať informácie o vzniku slnečnej sústavy starej zhruba 4,6 miliardy rokov. Dôvodom je, že kométy údajne obsahujú prevažne nezmenený materiál z tohto obdobia.

Pristátie v lokalite nazvanej Agilkia prebehlo bez problémov aj napriek tomu, že pred odlúčením modulu od materskej sondy vedci zistili chybu na tryskách, ktoré majú pomôcť udržať zariadenie na povrchu kométy. Problémom boli kotviace harpúny, ktoré majú s ľadovcovými vrtákmi stabilizovať sondu na kométe. Podľa riadiaceho tímu je sonda v poriadku, komunikuje a zdá sa, že je stabilná. Šéf oddelenia družicových operácií ESA Paolo Ferri ale upozornil, že teraz sa stav sondy preveruje.

Minilaboratórium Philae má merať magnetické pole, fotografovať, či odoberať vzorky z povrchu aj pod povrchom.

Sondu Rosetta s pristávacím zariadením vyniesla do vesmíru 2. marca 2004 raketa Ariane 5 z kozmodrómu Kourou vo Francúzskej Guayane. Rosetta krúži okolo kométy od augusta tohto roku.

Zistenie zloženia kométy Čurjumov-Gerasimenko by mohlo astronómom pomôcť pri poznávaní podmienok, ktoré v dávnych dobách v tejto časti vesmíru pôsobili. Tieto poznatky by mohli rovnako prispieť k vyriešeniu záhady, ako sa na Zem dostala voda. Či na nej bola od počiatku formovania planéty, alebo ju sem dopravili práve kométy, ktoré sa so Zemou zrazili.

Už pred pristaním sondy vedci s pomocou meracích senzorov z unikajúcich plynov kométy zistili, že súčasťou Čurjumov-Gerasimenko je aj sírovodík, ktorý pripomína zápach pokazených vajec a čpavok, ktorý zase pripomína konskú močovinu. Obsahuje aj oxid siričitý a sírouhlík.

Napriek tomu je hustota týchto zložiek údajne malá. Zahmlený obal kométy tvorí prevažne voda a oxid uhličitý zmiešaný s oxidom uhoľnatým.

Každopádne je jej bohatá chemická zmes podľa vedcov prekvapivá, pretože v dobe merania bolo teleso ešte 400 miliónov kilometrov ďaleko od Slnka.

Experti ESA očakávajú, že chemické zloženie sa zmení, až keď sa kométa viac priblíži k Slnku. Štúdium týchto zmien by malo pomôcť odhaliť chemické zloženie kométy.

Vypočujete si „spev" kométy Comet 67P zachytený sondou Rosetta

Nefalšovaná radosť vedkyne po pristáti Rosetty na kométe

ČTK