Slnko sa dnes na ekliptike, svojej ročnej dráhe, po ktorej sa zdanlivo pohybuje, dostalo do jedného z dvoch priesečníkov, kde sa stretáva s rovníkom Zeme. Nastala tak jarná rovnodennosť, počas ktorej je deň na celej Zemi rovnako dlhý ako noc.

Nový rok pre astronómov

Z „prvého jarného dňa“ sa mnoho ľudí na severnej pologuli teší najmä preto, že sa postupne bude čoraz viac otepľovať, budeme zažívať viac denného svetla a čoskoro všetko vôkol rozkvitne (čo samozrejme nemusí tešiť každého, najmä ak trpíte alergiami).

Jarná rovnodennosť má však pre niektorých ešte väčší význam. Označuje totiž začiatok astronomického roka.

Paradoxom pritom je, že napriek jej dôležitosti pre astronómiu, ju nemožno nijako študovať na nočnej oblohe. Jej hlavným aktérom je totiž Slnko, ktorého silná žiara môže navyše brániť dennému pozorovaniu dejov na oblohe.

Dnes však našťastie existujú softvéry, ktoré dokážu toto svetlo pri pozorovaní stlmiť a astronómovia tak môžu sledovať, čo sa v práve na oblohe deje.

Mýtus 21. marca

Tento rok pripadla jarná rovnodennosť na pondelok 20. marca, konkrétne na 11:19 hod. stredoeurópskeho času (SEČ). Vo svete sa jar podľa astronomických výpočtov začala o 10:29 hod. koordinovaného svetového času (UTC).

Dátum, aj hodina, v ktorú budú na rovníku slnečné lúče dopadať kolmo na povrch Zeme, sa každý rok menia. Napriek tomu, že v škole mnohých z nás ešte učili, že prvý jarný deň je vždy 21. marca, tomu na našom území tak nebolo už šesť rokov.

Od roku 2012 sme jarnú rovnodennosť v našom časovom pásme zažívali vždy 20. marca, a tak je tomu aj dnes. S týmto dátumom sa 21. marec striedal aj počas minulého storočia. Na druhý menovaný vtedy rovnodennosť pripadla 61 ráz zo 100, pričom s postupujúcimi rokmi prevládal práve dnešný 20. marec, ktorý bude platiť až do roku 2047.

Od roku 2048 sa bude postupne striedať s 19. marcom.

Dátum rovnodennosti, či už jarnej alebo jesennej, sa mení preto, že astronomický rok nie je rovnako dlhý ako kalendárny. Do nášho kalendára sa navyše každý štvrtý rok vsunie aj 29. február.

Veľkolepý znak jari

Na Severnom póle sa jarnou rovnodennosťou začal takzvaný polročný deň. Až do jesennej rovnodennosti, ktorá tento rok pripadá na 22. septembra, bude v tejto oblasti stále svetlo. Slnko totiž zapadne až o pol roka.

Na Južnom póle, v Antarktíde, sa pritom bude diať pravý opak. Slnko tam práve zapadlo a začala sa polárna noc.

So Severným pólom sa spája aj jeden z menej známych znakov príchodu jari. Nie sú to ani spievajúce vtáky, ani vykúkajúce hlavičky kvetov, ale fascinujúci úkaz na oblohe. Polárna žiara, ktorá krášli oblohu na severnom konci našej zemegule, po latinsky aurora borealis.

Práve v týždňoch okolo jarnej rovnodennosti sa tam svetelná hra na oblohe vyskytuje častejšie než inokedy. Podľa fyzičky Janet Green za to môžu geomagnetické búrky, ktoré sa okolo rovnodenností vyskytujú častejšie než zvyčajne. Práve tieto narušenia magnetického poľa Zeme pritom zvyčajne spôsobujú polárnu žiaru.

Pokiaľ sa teda náhodou v najbližších dňoch ocitnete na Severnom póle, nepozerajte sa do zeme. Na oblohe budete mať väčšiu šancu vidieť nádherné divadlo.

Ilustračná fotografia, zdroj: pixabay.com/Noel_Bauza