Vedeckú špičku nájdeme aj na slovenských univerzitách

Na Univerzite Komenského pôsobia vedci, ktorí znesú porovnanie aj so svetovou špičkou. Tvrdí to štúdia Akademickej rankingovej a ratingovej agentúry.

Vedeckú špičku nájdeme aj na slovenských univerzitách

Ilustračná fotografia, zdroj: commons.wikimedia.com, Kelovy

Univerzita Komenského (UK) je vôbec prvou univerzitou, na ktorej uskutočnila Akademická rankingova a ratingova agentúra (ARRA) takýto prieskum. Predtým však už robila rovnaký prieskum v Slovenskej akadémii vied (SAV).

UK je vo vedeckých výsledkoch naša najúspešnejšia univerzita. Jej prorektor pre vedecko-výskumnú činnosť a doktorandské štúdium Dušan Meško zdôrazňuje, že napríklad podiel univerzity na publikačnej činnosti Slovenska v rokoch 2006 - 2011 tvorí približne štvrtinu. Najlepšie je na tom SAV s podielom až 40 %.

Podľa Essential Scientific Indicators (ESI) patrí zase UK spomedzi 5252 výskumných inštitúcií z celého sveta v počte publikácií k prvým 12 % a v počte citácií k 17 % najlepších.

Štúdia ARRA sa zamerala na identifikáciu špičkových vedcov a vedeckých tímov univerzity. Autori štúdie Miroslav Medveď a Juraj Barta museli posudzovať prírodné a lekárske vedy podľa odlišnej metodológie ako humanitné a sociálne vedy.  Kým pri prvej skupine hľadali celé tímy, v prípade druhej skupiny išlo o jednotlivcov.

Dôvodom je spôsob, akým pracujú vedci v týchto vedách. Napríklad v humanitných a sociálnych vedách sú oveľa bežnejší samostatne publikujúci autori, kým v prírodných, resp. lekárskych vedách stoja za publikáciami väčšie autorské kolektívy.

ARRA hodnotila vedcov podľa viacerých kritérií - počet publikácií, citácií, počet citácií na jednu publikáciu, tzv. Hirschov index, či relatívny impakt - napríklad počet top publikácií a pod.  

Hirschov index, alebo tiež H-index je bežný scientometrický údaj, ktorý vyjadruje koľko článkov autora dosahuje citovanosť vyššiu ako je poradové číslo článku spomedzi všetkých autorovych článkov, zoradených podľa citovanosti.

Excelentné tímy na Katedre jadrovej fyziky a biofyziky

V oblasti prírodných a lekárskych vied bolo napokon na UK identifikovaných 14 špičkových a 12 nadpriemerných kolektívov. Zo špičkových bolo sedem z Fakulty matematiky, fyziky a informatiky, päť z Prírodovedeckej fakulty a po jednom z Farmaceutickej fakulty a z Jesseniovej lekárskej fakulty.

Úctyhodné výsledky dosahuje napríklad tím Stanislava Tokára z Katedry jadrovej fyziky a biofyziky, ktorý dosiahol v sledovanom období od roku 2002 do 2011 najviac publikácií (352), citácií (6369) a najvyšší H-index (43) spomedzi všetkých špičkových tímov.

Tokárov tím je zároveň jeden z troch tímov, ktoré dosahujú lepšie výsledky ako priemerný tím 25 najlepších univerzít na svete. Vôbec najlepšie si v tomto ukazovateli viedol vedecký tím Branislava Sitára taktiež z Katedry jadrovej fyziky a biofyziky, ktorý má zároveň aj najviac citácií na jednu publikáciu spomedzi špičkových tímov Univerzity Komenského.

Priemerný tím špičkových univerzít prekonáva aj tím Petra Mocza z Katedry astronómie, fyziky Zeme a meteorológie.  

Podporujme najlepších

„Máme špičkové tímy, ktoré patria v počte citácií na publikáciu medzi najlepšiu desatinu percenta v odbore na svete a ďalšie, ktoré patria do najlepšieho svetového percenta,” vyzdvihuje ďalší záver štúdie priamo rektor univerzity Karol Mičieta.

Z humanitných a spoločenských vied spomenieme aspoň vedcov s najvyšším H-indexom. Sú to Eduard Nižňanský (7) z Katedry všeobecných dejín, Marek Rybář (8) z Katedry politológie, Juraj Dolník (9) z Katedry slovenského jazyka a István Lanstyák z Katedry maďarského jazyka a literatúry (7). Všetci z Filozofickej fakulty. Okrem toho aj Erika Zemková (7) z Katedry športovej kinantropológie z Fakulty telesnej výchovy a športu.

Štúdia môže mať aj ďalší rozmer. Autori správy naznačujú, že podpora vedy by sa vo všeobecnosti nemala prerozdeľovať plošne. „Vo vede je oveľa pravdepodobnejší nárast celkového výkonu pracoviska, ak sa zdroje nealokujú plošne, t.j. pre každého rovnako, ale práve naopak, ak sa zdroje sústredia okolo tých najlepších,“ píšu. Aj preto je dobré, že takéto práce vznikajú.

Odporučiť e-mailom

Komentáre

Prihláste sa na odber noviniek zo sveta vedy priamo do Vášho e-mailu

* povinné polia