Hosťami decembrovej debaty v NuSpirit Clube boli zástupca Slovenskej republiky v Rade CERN Branislav Sitár, predseda Slovenskej organizácie pre vesmírne aktivity (SOSA) Jakub Kapuš a astrobiologička so zameraním na extrémofily Michaela Musilová.

Jedným z najväčších tajomstiev vesmíru je život sám. Jeho vznik, rozšírenie a dosah. Branislav Sitár, predseda bratislavskej skupiny na experimente Alice, počas diskusie prezradil, že verí v panspermiu. „To znamená, že život na Zemi asi nevznikol, ale bol sem prinesený, pričom sa s kolegami zhodujem, že veľmi pravdepodobne v mikrobiálnej forme,“ vysvetlil Sitár.

Takáto podoba života mimo našej planéty je podľa neho najpravdepodobnejšia, keďže vesmír je nielen veľmi studené miesto, ale treba v ňom tiež prekonávať nepredstaviteľné vzdialenosti. Mnohí vedci sa vo všeobecnosti zhodujú, že ak by existovala nejaká forma života mimo Zeme, boli by to práve mikroskopické organizmy.

Nezničiteľné mikróby

„Sú ľudia, ktorí dúfajú, že vo vesmíre existuje nejaký inteligentný život,“ poznamenala astrobiologička Michaela Musilová. Vzhľadom na rozsiahlosť vesmíru sa ich nádeji podľa vlastných slov ani nečuduje. „Človek nikdy nevie,“ podotkla Musilová.

Najpravdepodobnejšiíe je sú však výskyt mikroorganizmovy, a to aj kvôli ich vysokej odolnosti. „Všade tam, kde sme zatiaľ na Zemi hľadali život, sme ho v nejakej podobe aj našli,“ povedala Michaela Musilová, ktorá okrem iného skúma práve organizmy, ktoré dokážu prežiť v extrémnych podmienkach.

Mikroorganizmy však môžu byť pre výskum planét aj nebezpečné. Môžu totiž skresliť jeho výsledky. Vedci by sa tak v istom momente mohli tešiť z prevratnej správy, že vo vesmíre našli život, no nájdené mikroorganizmy by v skutočnosti pochádzali zo Zeme.

Americká agentúra NASA práve preto zriadila samostatné oddelenie „Ochrany planét“, kde vedci sterilizujú všetky zariadenia vysielané na skúmané planéty.

Prečo ešte nelietame na Mars

Kontaminácia je paradoxne jedným z dôvodov, pre ktorý by sa s vyslaním človeka na Mars malo ešte počkať. „Stále je veľký záujem zistiť, či na Marse je alebo niekedy bol život. No na druhej strane tam chceme poslať ľudí. To nejde ruka v ruke. Ako náhle tam pošleme ľudí, kontaminácia zo Zeme bude nezastaviteľná,“ vysvetlila Musilová.

Najväčšou prekážkou sú však chýbajúce financie a technológie. „Myslím, že všetky technológie, ktoré potrebujeme, ešte neexistujú,“ vysvetlil Jakub Kapuš, predseda Slovenskej organizácie pre vesmírne aktivity. „Potrebujeme napríklad také, ktoré dokážu z pôdy a atmosféry na Marse extrahovať materiály, vďaka ktorým by sme vedeli vyrobiť raketové palivo,“ uviedol Kapuš.

Takéto technológie sa však podľa predsedu SOSA budú dať v dohľadnom čase vyrobiť, len ak sa pre to rozhodnú príslušné autority. „Ide skôr o politické rozhodnutie viacerých krajín, pretože pre jednu krajinu je to ekonomicky veľmi náročné,“ zhodnotil Jakub Kapuš.

Túžba ľudí dostať sa na nové miesta je však prítomná už oddávna a aj dnes ženie vedcov vpred. „Mars je nová Amerika,“ usmial sa Kapuš.

Vesmír a jeho tajomstvá sa netýkajú len Marsu a potenciálneho života na iných planétach, ale aj záhadnej tmavej hmoty, vesmírnych letov, politických vzťahov či časticovej fyziky. Ak chcete vedieť, či môže existovať výťah do vesmíru, alebo prečo bol príbeh Anjeli a démoni pre CERN dvojsečnou zbraňou, pozrite si videozáznam z diskusie.

Zdroj: youtube.com/Denník N