Hosťami januárovej debaty Science na N-tú boli Iveta Bernátová, vedúca Laboratória neurohumorálnej regulácie hemodynamiky Ústavu normálnej a patologickej fyziológie SAV a odborník na pracovnú psychológiu Martin Jakubek z Katedry psychológie Univezity Komenského .

Vzťahy nás stresujú najviac

Prečo sme vlastne v strese? Napriek tomu, že niektorí ľudia sa na prvý pohľad dokážu vystresovať aj z ničoho, stres nemôže vzniknúť sám od seba. Ide totiž o reakciu na konkrétny podnet, takzvaný stresor. Tých môže byť v našom živote skutočne veľa, od znečisteného prostredia a chemikálií, cez baktérie útočiace na náš organizmus, až po medziľudské vzťahy.

„Pre človeka a živočíšne druhy, ktoré žijú v spoločenských skupinách, sú práve vzťahy v týchto skupinách asi najsilnejšími stresormi,“ vysvetlila fyziologička Iveta Bernátová.

Keď niektorý zo stresorov „zafunguje“, dôjde v našom tele k poplachovej reakcii a spustí sa kaskáda zmien. V prvom rade ide o nervovú aktiváciu, no dochádza aj k uvoľňovaniu rôznych stresových hormónov z nadobličky. Cieľom celej tejto poplachovej reakcie je nastaviť v organizme novú rovnováhu a prispôsobiť sa danej situácii.

Boj alebo útek

Keď je telo v strese, potrebuje energiu na to, aby sa zo stresovej situácie dostalo preč. Tú získava zo živín, pričom jej najrýchlejším zdrojom je voľná glukóza, čiže cukor. Keďže v momente stresu zväčša nie sme uprostred výdatného obeda, naše telo využíva vnútorné energetické zásoby uskladnené najmä v pečeni. Glukóza sa z pečene pod vplyvom stresových hormónov dostáva do krvného obehu a odtiaľ ďalej do tkanív.

Pri stresovej reakcii sú najdôležitejšie srdce, mozog a pracujúce svaly, kam pri strese smeruje väčšie množstvo krvi ako za pokojných okolností. „Pôvodne sa stres vyvinul ako reakcia, ktorá mala zachrániť život,“ vysvetlila dôvody tohto stavu Iveta Bernátová.

Túto reakciu nazývame aj „boj alebo útek“, keďže v pravekých časoch išlo skutočne o situácie, v ktorých človek často čelil predátorovi či nepriateľovi. Práve preto bolo potrebné, aby boli svaly dostatočne okysličené, rovnako, ako srdce, ktoré ich zásobuje živinami a mozog, ktorý zase nedokáže spracovávať iný zdroj energie ako glukózu.

Stres bol, je aj bude

Stres je často skloňovaným pojmom a napriek tomu, že môže byť veľmi nebezpečný, podľa odborníkov nie je zodpovedný za mnohé ťažkosti, ktoré mu pripisujeme.

Pracovný psychológ Martin Jakubek si myslí, že v minulosti boli na tom ľudia so stresom horšie.

„My stres trošku démonizujeme a zvaľujeme naň aj veci, za ktoré nemôže,“ pousmial sa Martin Jakubek, odborník na pracovnú psychológiu. „Keby sme tu takto sedeli pred pätnástimi rokmi, tak by sme určite hovorili o tom, že stres spôsobuje ľuďom žalúdočné vredy. Medzitým ale prišiel jeden novozélandský lekár, ktorý zistil, že to tak nie je a dostal za to Nobelovu cenu,“ uviedol Jakubek príklad.

Mnoho ľudí je presvedčených, že dnešná doba stresujúcejšia ako v minulosti. Nie je to však úplne pravda. „V dnešnej dobe žijeme vo veľmi dobrých podmienkach a žijeme vlastne najšťastnejšie životy spomedzi ľudí, ktorí doteraz v histórii žili,“ vyjadril sa Jakubek.

Ako príklad uviedol psychológ svoje skúsenosti zo skúmania rodokmeňov, kde prišiel napríklad na to, že jeho pradedovi v priebehu pol roka zomreli tri deti. To je niečo, čo v dnešnej dobe v žiadnom prípade normálne nie je a človeka to dokáže hlboko poznačiť. V histórii to ale pomerne bežné bolo.
„Stresy boli, sú aj budú, ale tie dnešné sú chvalabohu menšie, ako boli tie v minulosti,“ zhodnotil Martin Jakubek.

Ak vás téma stresu zaujíma, a radi by ste sa dozvedeli, prečo nám z neho priberajú brucho a líca, či ako sa mu vlastne dokážeme brániť a prečo niektorí ľudia robia všetko na poslednú chvíľu, pozrite si záznam z našej debaty.

Zdroj: youtube.com/Nu Spirit Club