Marie Curieová, Rosalind Franklinová, či Ada Lovelaceová sú len niektoré z najznámejších žien, ktoré otriasli svetom vedy. Vo svojej dobe boli priekopníčkami, ktoré výskumom a výsledkami predbehli svojich súčasníkov, no zároveň dokázali, že veda nie je a nikdy ani nebola iba mužskou doménou.

Dnes je už situácia iná, no ženy si v niektorých krajinách stále vo vede hľadajú svoje miesto. Aj preto je potešujúce, že OSN koncom minulého roka vyhlásila 11. február za Medzinárodný deň dievčat a žien vo vede.

Dámy stále v menšine

Podľa údajov OSN sa v štúdii vykonanej v štrnástich krajinách zistilo, že pravdepodobnosť získania bakalárskeho, magisterského a doktorského titulu vo vedeckom odbore bola u žien 18 percent, osem percent a dve percentá. Mužskí študenti vykazovali v rovnakých odboroch takmer dvojnásobné čísla. Pravdepodobnosť získania bakalárskeho titulu u nich bola 37 percent, magisterského 18 percent a doktorského šesť percent.

„Veda a rodová rovnosť sú obe podstatné pre dosiahnutie medzinárodne odsúhlasených rozvojových cieľov, vrátane Programu trvalo udržateľného rozvoja 2030,“ uvádza OSN na svojej stránke jeden z dôvodov pre zavedenie Medzinárodného dňa dievčat a žien vo vede.

Svet síce za posledných 15 rokov urobil veľa pre začlenenie žien a dievčat do tejto oblasti, naďalej sa však aj vo svete vedy a výskumu vyskytujú prípady ich diskriminácie. Podľa posledných zverejnených údajov Organizácie spojených národov pre vzdelávanie, vedu a kultúru UNESCO sú ženy vo vede vo všetkých regiónoch sveta stále v menšine.

Porovnanie posledných dostupných dát z roku 2013. Zdroj údajov: UNESCO Institute for Statistics, October 2015

Rodová rovnosť a podpora a posilnenie žien a dievčat sú preto jedným z hlavných cieľov nielen Organizácie Spojených národov, ale aj Európskej únie. Ženy vo vede sú okrem iného napríklad jednou z kľúčových tém rámcového programu Horizont 2020.

Žena, ktorá priviedla astronautov na Zem

Úloha žien v rozvoji vedy a výskumu je dnes už nespochybniteľná, napriek tomu však o mnohých významných vedkyniach často ani nevieme. Jednou z nich je aj Margaret Hamiltonová, ktorá už v 60. rokoch dominovala v odbore, ktorý je dodnes len málo zastúpený ženami. Programovanie, technika a technológie ako také boli totiž vždy dominantou mužov.

Margaret Hamiltonová však v tomto svete vynikla, a to napriek tomu, že bola v tom čase pracujúcou matkou, ktorá odložila vlastné štúdium kvôli podpore manžela pri štúdiu práva. Hamiltonová sa stala súčasťou začínajúceho programu Apollo, v ktorom spolu s kolegami položili základy počítačov, aké poznáme dnes.

Okrem iného totiž tento tím vyvíjal kód pre prvý prenosný počítač. Išlo o úplne nové postupy a nápady, keďže softvér bol v tej dobe ešte takmer neznámym pojmom. Vďaka ich práci bol odhalený význam softvéru, čo neskôr viedlo k jeho rozšíreniu ďaleko za hranice vesmírneho výskumu.

Margaret Hamiltonová a jej kolegovia navyše nielenže umožnili vývoj prvého prenosného počítača pre misie Apollo, ale tiež zachránili kozmonautov misie Apollo 8, keď došlo k chybe v počítači a kozmonauti stratili navigačné dáta na cestu domov.

Od astronómok po matky a dcéry

Hamiltonovej príbeh je len jedným z mnohých. Prvá astronómka Caroline Lucretia Herschelová, ktorá žila na prelome 18. a 19. storočia, napríklad prispela k rozvoju teleskopov a astronomických výpočtov, pričom zároveň objavila tri nové hmloviny a osem komét. Na danú dobu, kedy ženy vo vede takmer vôbec nefigurovali, išlo o viac ako pozoruhodné výsledky.

Držiteľka Nobelovej ceny Dorothy Crowfoot Hodgkinová zase ako prvá na začiatku 20. storočia použila röntgenovú kryštalografiu a prvé výkonné počítače na odhalenie molekulárnej štruktúry penicilínu, vitamínu B12, či inzulínu. Vďaka tomu mohli byť vytvorené nové variácie týchto prvkov a tým pádom aj zachránené mnohé životy.

Napriek brilantnému výskumu a úspechom pritom Hodgkinovú vylučovali z kolektívu na Oxfordskej univerzite, ktorý bol tvorený predovšetkým mužským osadenstvom.

Príbeh žien vo vede sa netýka len priamo vedkýň a výskumníčok, ale aj matiek, manželiek, dcér, či sestier, ktoré – často bez akéhokoľvek uznania – pomáhali mužom s ich objavmi, či už vlastným prínosom alebo len trpezlivou podporou a spoločnosťou. Ich rola by ani dnes nemala byť zabúdaná, čo si uvedomujú aj nadnárodné organizácie.

Medzinárodný deň dievčat a žien vo vede nám môže slúžiť nielen ako pripomienka ich významu, ale aj ako motivácia podporovať talentované ženy a dievčatá v ich vedeckých kariérach.

K príležitosti tohto sviatku sme sa slovenských vedkýň opýtali jednoduchú otázku – Aké to je byť ženou vo vede? Celú anketu nájdete TU.