Základným cieľom ekonómie je skúmať, ako najlepšie alokovať vzácne zdroje. Najlepším mechanizmom alokácie sa ukazuje byť cenový systém. Napríklad ak chceme prilákať do nejakého sektora viac ľudí, zvýšime v sektore platy.

Trhy sú však nedokonalé a v niektorých prípadoch záleží konečná alokácia len od inštitúcie, ktorá daný statok spravuje.  

Tohtoroční laureáti Nobelovej ceny za ekonómiu sa venovali práve trhovým alokáciam v takýchto podmienkach.

Shapley sa zaoberal rôznymi metódami párovania. Opieral sa o kooperatívnu teóriu hier. Teoretické základy jeho práce siahajú do 60. rokov minulého storočia. Uvažoval o modeloch dvoch agentov, napríklad zamestnanca a zamestnávateľa, ktorí sa majú spárovať.

Spolu s Davidom Galeom vytvorili tzv. Galeov a Shapleyho algoritmus, na základe ktorého bolo možné dospieť k stabilným párom. Tie nastávajú v situáci, v ktorej nikto nechce zmeniť svoju voľbu.

O Shapleyho teóriu sa oprel Roth pri objasňovaní fungovania trhov v praxi. V niekoľkých empirických štúdiach dokázal, že práve stabilita je kľúčový koncept pre pochopenie úspechu konkrétnych trhových inštitúcií.

Inštitucionálne reformy

V osemdesiatich rokoch čelil americký trh práce s lekármi mnohým zlyhaniam. Situácia sa zlepšila práve až po implementovaní procedúr, ktoré sa opierali o výskum stabilných alokácií.

Roth bol schopný na základe svojich experimentov navrhnúť reformu existujúcich inštitúcií tak, aby si napríklad nemocnice dokázali efektívnejšie hľadať svojich lekárov, školy študentov, či darcovia orgánov svojich pacientov. Tieto inštitucionálne reformy sú založené na modifikovanom Shapleyho algoritme.

Roth vysvetľuje svoj výskum na príklade zo školského prostredia. „Študenti a školy majú svoje preferencie a požiadavky a robia rozhodnutia o tom, kde kto pôjde. My sme sa pokúsili urobiť tieto rozhodnutia efektívnejšími,“ hovorí nobelista a dodáva. „K podobným voľbám pritom dochádza aj po skončení školy, pri výbere partnera, či práce.“  

Obaja ekonómovia pracovali nezávisle na sebe. Nobelova cena je teda kombináciou Shapleyho základnej teórie a Rothovych empirických analýz, experimentov a jeho návrhov na využitie týchto poznatkov.

Nobelova cena za ekonómiu, ktorá sa v skutočnosti volá Cena Švédskej ríšskej banky za ekonomické vedy na pamiatku Alfreda Nobela, sa udeľuje každoročne od roku 1969. Peňažná odmena, ktorá je spojená s Nobelovymi cenami je tento rok po prvý krát kvôli ekonomickej kríze nižšia. Namiesto desiatich miliónov švédskych korún dostanú tento rok laueráti „len“ osem miliónov.

Slávnostné udeľovanie ceny sa bude konať v Štokholme na výročie úmrtia Alfreda Nobela 10. decembra.