Už ako 18-ročná odišla do Indie, kde najskôr učila. Po čase si uvedomila, že zmyslom jej života je pomáhať chudobným.   

V Kalkate založila Kongregáciu misionárok lásky, ktorú uznal aj Vatikán. Jej činnosťou bolo zakladať útulky pre umierajúcich, chorých, chudobných, či opustené deti.

Matka Tereza, vlastným menom Agnes Gonxhe Bojaxhiu, sa stala inšpiráciou pre svoju ľudskosť a nezištnú ochotu pomáhať druhým.

Jej obraz sa však podľa kanadských vedcov z Montrealskej univerzity a Univerzity v Ottawe nezakladá na faktoch, ale na veľmi efektívnej mediálnej kampani. Napísali o tom štúdiu.  

Šéf výskumného tímu Serge Larivée vysvetľuje, že na začiatku ich výskumu sa len snažili nájsť nejaké podklady k fenoménu altruizmu na seminár pre študentov o etike. Opis Matky Terezy bol však pre nich tak vzrušujúci, že to v nich prebudilo záujem.

Slabá zdravotná starostlivosť

Traja vedci preto zozbierali viac ako 500 rôznych záznamov o živote a práci Matky Terezy. Keď začali pracovať s reálnymi faktami, uvedomili si jej mytologizáciu.

„Pochybný spôsob starostlivosti o chorých, jej problematické politické kontakty, jej podozrivé nakladanie s ohromným množstvo peňazí, ktoré dostávala a celkovo dogmatické názory, obzvlášť na interrupciu, antikoncepciu a rozvod,“ vymenúva problematické časti jej životného príbehu Larivée.

Lekári, ktorí navštívili jej misie v Kalkate, upozorňovali na slabú hygienu, nedostatok zdravotnej starostlivosti, keď pacienti nedostávali napríklad lieky proti bolesti, alebo nevhodné jedlo.

Podľa Kanaďanov za tým nebol nedostatok financií, pretože do jej nadácie už v tom čase prúdili stovky miliónov dolárov.

Malo za tým byť skôr jej vnímanie utrpenia a smrti. „Je na tom niečo krásne vidieť ako chudobní prijímajú svoj údel utrpenia ako utrpenie Krista. Svet z ich utrpenia veľa získava,“ takto raz odpovedala na otázku novinára.   

Ako vznikol mýtus?

Kľúčový v jej živote bol rok 1968, kedy sa v Londýne stratla s novinárom BBC s rovnakými konzervatívnymi hodnotami. Malcom Muggeridge napísal o nej knihu a natočil dokumentárny film, vďaka čomu sa dostala do povedomia. Nasledovali rôzne ocenenia, vrátane Nobelovej ceny za mier.

Päť rokov po jej smrti ju pápež Ján Pavol II. vyhlásil za blahoslavenú. Urobil to aj na základe zázraku nevysvetliteľného uzdravenia mladej indickej ženy, podľa ktorej svedectva, jej mala Matka Tereza priložiť na telo medailón, čo spôsobilo jej uzdravenie. Vatikán však podľa vedcov nevypočul jej lekára, ktorý tvrdí, že jej predtým podal lieky proti tuberkulóze.

Napriek všetkému aj samotní vedci pripúšťajú, že mýtus o Matke Tereze mohol mať aj pozitívne účinky. Jej obraz inšpiroval tisíce humanitárnych pracovníkov, ktorí dodnes na celom svete pomáhajú chudobným a bezvládnym.