Už Platón hovorieval, že cvičenie lieči zlé svedomie. Nejde teda o žiadnu novinku, že pravidelné cvičenie má potenciál znižovať stres, úzkosti, či depresiu. Toto poznanie sa dnes stáva súčasťou komunikačnej stratégie mnohých fitnes centier.

Ako teda súvisí stres s fyzickou aktivitou? Zvýšený stres môže viesť až ku fyzickým symptómom - napäté svaly, bolesti hlavy, krku či chrbta, sucho v ústach, potenie, búšenie srdca, zrýchlené dýchanie a ďalšie.

Tieto fyzické symptómy môžu byť pre človeka tak nepríjemné, že vyústia ešte do väčšieho stresu. Vzniká tak začarovaný kruh medzi mysľou a telom. Fyzická aktivita nám pomáha vymaniť sa z fyzických symptómov. A nielen to.     

Chémia aj psychológia

Vysvetlenie má podľa vedcov chemický, ako aj psychologický základ. Cvičenie totiž znižuje v ľudskom tele hladinu stresových hormónov, ako sú adrenalín a kortizol. Naopak podporuje produkciu endorfínov, ktoré dokážu zlepšiť náladu a vyvolať pocity štastia. K celkovej spokojnosti pomáhajú tiež dopamín a serotonín, ktoré sa pri cvičení uvoľňujú v mozgu.

Pokiaľ ide o psychologické účinky, cvičenie obyčajne vedie k lepšej fyzickej kondícii, či lepšej postave, čo má zase pozitívny dopad na naše sebavedomie. Mnohým tiež cvičenie poskytuje chvíľu osamote, či naopak príležitosť nadviazať nové kontakty. Aj jedno aj druhé môže viesť k väčšej duševnej pohode.  

No aby cvičenie prinieslo maximálny možný efekt, odporúča sa cvičiť každý deň aspoň 30 minút. Doteraz sa však predpokladalo, že by malo ísť o najmä o aeróbne cvičenia.

Vedci z Univerzity Komenského preto testovali vplyv rozličných foriem pohybovej aktivity na skupine mladých nešportujúcich žien s vekovým priemerom 21 rokov.

Je jedno ako cvičíte

Účastníčky výskumu mali napríklad za úlohu cvičiť s náčiním trikrát týždenne po 60 minút. V troch až piatich sériách po osem až dvanásť opakovaní precvičovali svaly hrudníka, stehna, chrbta, ramena, brucha, ako aj dvojhlavý a trojhlavý sval ramena. Celý tréningový program trval celkovo osem týždňov.

Vplyv takýchto silových cvičení potom vedci porovnali s vplyvom aeróbnych cvičení, ktoré pozostávali z aerobiku (dvakrát týždenne po 60 minút) a jumpingu, t. j. aerobiku na malej trampolíne (jedenkrát týždenne po 60 minút).

Vedci tiež preskúmali u žien ich psychologické a fyziologické ukazovatele zvládania stresu, mieru prežívaného stresu a normalizáciu srdcovej frekvencie po vystavení stresu. Napokon zistili, že obe tréningové intervencie viedli k zlepšeniu zvládania stresu a fyzickej zdatnosti. Nezistili však, že by medzi silovým a aeróbnym tréningom bol nejaký významný rozdiel.  

„V súčasnej dobe rýchleho životného štýlu je potrebné bojovať proti stresu, ktorému je vystavená už i mladá generácia. Aj preto chceme vo výskume i naďalej pokračovať,“ hovorí docentka Jana Lipková z Katedry športovej kinantropológie Fakulty telesnej výchovy a športu, ktorá výskum spolu Lukášom Chovancom realizovala.

Projekt boli financovaný z Grantov Univerzity Komenského za rok 2012. V aktuálnom roku získalo napríklad 316 projektov od materskej univerzity dohromady 304 080 eur.

„Som rád, že naši výskumníci hľadajú riešenia pre zlepšenie zdravia, ale aj cesty ako bojovať proti stresu, ktorý je rizikovým faktorom pre mnohé choroby. Obzvlášť ma teší, že aj vďaka grantom udeľovaným na našej univerzite sa urobil posun v oblasti výskumu boja proti stresu,“ uviedol rektor univerzity Karol Mičieta.