Jednou z prvých základných úloh každého z nás bolo naučiť sa rozprávať. Umožňuje nám to  dorozumievať sa s inými, prejavovať svoje myšlienky, názory, emócie, atď.

Ak chceme odhadnúť riziko poruchy vývinu reči, podľa vedcov je dôležitejšia než veľkosť slovnej zásoby, schopnosť porozumenia reči.

Dieťa približne do jedného roka života začína postupne chápať význam reči. Významnú rolu pri tom môžu zohrávať aj gestá. Vedci radia, že gestikulácia dospelých uľahčuje deťom porozumenie slov.

Taktiež spojenie gesta a slova znamená nástup dvojslovných kombinácií. Prvé dvojslovné kombinácie sa objavujú tesne po prvom roku.

V prvých troch rokoch si dieťa osvojí základný systém gramatiky a následne začne rozvíjať spontánne rozprávanie zážitkov a príbehov.

Tím vedený doktorkou Svetlanou Kapalkovou z Katedry logopédie Pedagogickej fakulty Univerzity Komenského v spolupráci s výskumníkmi z Prešovskej univerzity, vytvoril systém na odhaľovanie poruchy reči u detí.

Dotazníkový test

Ich výskum má pomôcť stanoviť riziko poruchy vývinu reči u detí v staršom veku na základe toho, ako 8 až 35 mesačné deti používajú slovné spojenia, gestá, aktívnu a pasívnu slovnú zásobu, ale aj podľa toho ako sa hrajú.

Zistenia výskumu totiž naznačujú, že deti v takomto nižšom veku, ktoré sú identifikované z pohľadu komunikácie ako rizikové, ostávajú rizikové aj po opakovanom vyšetrení v staršom veku.  

TEKOS vlastne pozostáva z dotazníkového testu pre rodičov. Na základe odpovedí potom systém zaradí dieťa do jednej zo štyroch skupín komunikačných profilov.

V prvej skupine existuje riziko z pohľadu vývinu komunikácie a dieťa si vyžaduje intervenciu, vrátane intenzívnej stimulácie reči. Druhá skupina znamená ohrozenie rizikom, vyžaduje si monitoring a opakované kontroly v staršom veku. Môžeme ju popísať ako dieťa s oneskoreným vývinom reči.

Do tretej skupiny sa radia deti s normálnym vývinom reči a do štvrtej deti s výbornými komunikačnými schopnosťami.

Skorá intervencia

Test by mal pomôcť najmä odborníkom, ktorí sa zaoberajú rannou starostlivosťou o deti, t.j. psychológom, logopédom, špeciálnym pedagógom, pediatrom, zdravotným sestrám a pod.

„Ak máme nástroj na vyhľadávanie a identifikovanie detí z pohľadu rizika, tieto deti a ich rodičia môžu byť zaradení do procesu ranej intervencie čo najskôr - už v období okolo tretieho roka. Nestráca sa tak čas čakaním a výrazne sa môže zlepšiť kvalita života samotných detí i rodiny z dlhodobejšej perspektívy,“ vysvetľuje prepojenie výskumu na prax doktorka Svetlana Kapalková.

Pomôcť by to malo pri vyhľadávaní detí, ktoré sú v predškolskom veku diagnostikované ako deti s vývinovou dysfáziou (narušený vývin reči). Tá sa vyskytuje asi u piatich percentách detskej populácie.

Typickými príznakmi sú oneskorený vývin reči a následne problémy so správnym tvorením viet. Často býva pritom narušený aj vývin porozumenia reči. V školskom veku môže mať potom dieťa problém s osvojovaním si písanej podoby reči (dyslexia, dysortografia, dyskalkúlia a pod.)   

Vedci sa pri tvorbe testu inšpirovali americkým rodičovským dotazníkom McArthur CDI, avšak nekopírovali ho. Tím Kapalkovej zhotovil TEKOS a prepojil ho s terapiou na základe dlhodobého pozorovania piatich detí v dvoch vekových fázach. Výsledný produkt potom overovali na vzorke 1715 slovensky hovoriacich detí.

„Naša verzia nevznikla prekladom - vychádzali sme z pôvodných dát u slovensky hovoriacich detí. Aj vzhľadom na to je slovenská verzia obohatená o niektoré časti, ktoré sú celosvetovo unikátne,“ tvrdí Kapalková.

Doplnená je napríklad samostatná časť produkcie slov a gest v rámci prvých výpovedí, ktoré z vývinového hľadiska zohrávajú dôležitú funkciu v osvojovaní si reči.