Podľa definície talianskej sekcie fóra AVEN, ktoré má viac ako 70-tisíc registrovaných členov, je asexuál osoba, ktorá nemá záujem o sex a sex ju nepriťahuje. V skutočnosti to však neznamená , že asexuáli nepociťujú sexuálnu túžbu, len sa uspokojujú prostredníctvom iných foriem, nie sexuálneho aktu.

Aj medzi asexuálmi je veľká rozmanitosť. Každá osoba experimentuje vo vzťahoch inak a inak chápe príťažlivosť a sexuálnu túžbu. Niektorí napríklad vnímajú vzrušenie, ale netúžia ho zdieľať v pároch, iní ho zase vôbec neprežívajú.

Rovnako ako u heterosexuality, homosexuality a bisexuality nejde pri asexualite o voľbu, ale o stav, o sexuálnu orientáciu. Taká predispozícia nijako nenarušuje ďalšie typické prvky partnerského vzťahu, ako je túžba zdieľať spoločne rôzne činnosti a vzájomná dôvera.

Nedávna štúdia vedeckého časopisu Archives of Sexual Behavior sa zaoberala porovnávaním sexuálneho vzrušenia na vzorke 38 žien, z ktorých desať bolo heterosexuálnych, desať bisexuálnych, jedenásť homosexuálnych a sedem asexuálnych.

Výsledky neukázali výrazné rozdiely medzi týmito skupinami, len asexuálne ženy vykazovali nižšiu úroveň pozitívnych emócií, sexuálnej príťažlivosti a vzrušenia. Výsledky zjavne naznačujú, že asexualita je fyziologickou sexuálnou reakciou a že tento stav nemôže byť označovaný za formu sexuálnej dysfunkcie.

Asexualitu preto teda treba odlišovať od porúch, ako je sexuálna averzia a hypoaktívna sexuálna túžba. Asexualita neznamená ani negatívne správanie vo vzťahu k sexualite. Je to skôr istá ľahostajnosť voči sexuálnemu aktu.

Asexuálni jedinci sa často ocitajú vo veľmi nepríjemných situáciách, keď napríklad musia vysvetľovať svoj nezáujem o sexuálne vzťahy, alebo preto, že je pre nich problém nájsť partnera s rovnakou orientáciou.

V niektorých prípadoch je možné, že sa asexuál rozhodne mať len občasné sexuálne vzťahy s partnerom, aby ho nestratil, a že mu dá súhlas k tomu, aby udržiaval sexuálne vzťahy s inými osobami.

ČTK