Slovenská sieť proti chudobe pripravila v poradí druhú Tieňovú správu o chudobe a sociálnom vylúčení na Slovensku.

Poslaním správy je „upozorňovať na chudobu na Slovensku a jej neprípustnosť, pretože oberá ľudí o možnosť žiť naplnený život prijímaných členov spoločnosti a posudzovať prínos verejných politík pre slušné životné podmienky v tejto krajine,“ uviedla autorka správy doktorka Zuzana Kusá.

Údaje čerpala z verejne dostupných zdrojov, ako sú databázy Eurostatu Štatistického úradu SR, Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny, Inštitútu pre informácie a prognózy v školstve a pod. Využila aj rôzne výskumné správy a hodnotiace dokumenty.  

Chudoba je v správe chápaná ako nedostatok zdrojov - materiálnych, kultúrnych, sociálnych, ktoré sú potrebné pre aspoň najskromnejší život. Nedostatok zdrojov znamená vylúčenie z trhu práce, systému sociálnej ochrany, z kultúrneho, občianskeho a politického života spoločnosti.

Na Slovensku takmer polovica osôb žijúcich s troma a viac deťmi žije pod hranicou rizika chudoby, ak túto hranicu stanovíme ako 70 % mediánového príjmu. Častejšie sa však na vyjadrenie rizika chudoby používa hranica 60 %. V takom prípade je to približne tretina domácností s troma a viac deťmi.

Podľa správy sa však situácia v posledných rokoch zhoršuje kvôli hospodárskej kríze a rastúcej nezamestnanosti.

Menšia chudoba ako na západe?

Paradoxne celkový podiel obyvateľstva v pásme ohrozenia chudoby nevyznieva v medzinárodnom porovnaní zle.

Na Slovensku bolo v roku 2012 takto ohrozených 13,2 % obyvateľstva. (Ich peňažný príjem bol nižší ako 60 % mediánového príjmu). To je výrazne pod priemerom EÚ (16,9 %). Predbehli sme aj také štáty ako Nemecko (16,1 %), Veľká Británia (16,2 %), či dokonca Švédsko (14,3 %).

Sociológovia to vysvetľujú „sploštenou“ príjmovou štruktúrou. „Tam, kde je príjem mediánovej domácnosti nízky, hranica chudoby je taká nízka, že sa pod ňu nedostane až taký veľký počet domácností,“ píše Kusá.

Aby bolo porovnanie korektné, treba do neho podľa nej zohľadniť aj úroveň cien a životné náklady. V takom prípade nám vyjde, že aj domácnosti, ktoré u nás nie sú podľa mediánového príjmu ohrozené chudobou, majú v skutočnosti rovnakú alebo horšiu schopnosť zabezpečiť svoje živobytie ako domácnosti ohrozené chudobou v spomínaných bohatších štátoch.

Problémy majú aj pracujúci

Najohrozenejšou skupinou z pohľadu typu domácnosti sú domácnosti s troma a viac deťmi a jednorodičovské domácnosti. Z pohľadu sociálno-ekonomického postavenia sú v najhoršej situácii domácnosti nezamestnaných.

Ohrození chudobou môžu byť aj pracujúci. Na Slovensku ohrozovala v roku 2012 chudoba 5,7 % zamestnaných osôb. To je o pol percentuálneho bodu viac ako rok predtým.  

S tým sú spojené rôzne druhy vynúteného nedostatku. Napríklad až šesť z desiatich osôb v týchto domácnostiach nedokáže čeliť nečakaným výdavkom a každá piata má nedoplatky. Ďalej tiež viac ako 40% osôb z domácností pracujúcich si nemôže dovoliť dovolenku mimo domu.

Boj o prežitie

Posledná kapitola publikácie sa zaoberá najčastejšími mýtmi o chudobe, ktoré sú rozšírené v médiách, medzi politikmi, ale aj v širšej verejnosti.

Jedným z nich je mýtus o príliš štedrom sociálnom systéme a o živote na dávkach ako o dobrovoľnom životnom štýle.

Autorka vysvetľuje, že úroveň dávok u nás ani zďaleka nezabezpečuje dôstojný život a ich výška je nižšia ako hranica rizika chudoby. „Život na dávkach je neustály boj o prežitie. Aj tie rodiny, ktoré spravujú svoje financie veľmi opatrne, nevedia zvládnuť mimoriadne situácie a musia si požičiavať. V dôsledku toho má mnoho rodín dlhy a vážne problémy s ich splácaním,“ píše.