Samosprávy o migrantoch skoro nič nevedia, zistili mimovládky

Čo znamená integrácia a aké prekážky musia prekonávať migranti, ktorí sa chcú integrovať? Na tieto otázky dávajú odpovede tri prípadové štúdie, ktoré popisujú život migrantov v rôznych mestách na Slovensku.

Samosprávy o migrantoch skoro nič nevedia, zistili mimovládky

Ilustračná fotografia, zdroj: commons.wikimedia.com, McKay Savage

Mimovládne organizácie Inštitút pre verejné otázky a Centrum pre výskum etnicity a kultúry predstavili novú publikáciu s názvom Migranti v meste: prítomní a (ne)viditeľní.

Publikácia je výsledkom kvalitatívneho výskumu z projektu „Prítomní a predsa (ne)viditeľní? Kultúrna a sociálna integrácia cudzincov v lokálnej perspektíve“, podporeného Európskym fondom pre integráciu štátnych príslušníkov tretích krajín. Autorkami sú Miroslava Hlinčíková, Alena Chudžíková, Elena Gallová Kriglerová a Martina Sekulová.

Prípadové štúdie v publikácii popisujú situáciu migrantov v Senci, Prievidzi a v bratislavskom Novom Meste. Vznikli na základe množstva osobných rozhovorov s migrantmi, pôvodnými obyvateľmi miest a predstaviteľmi samospráv.

Autorky publikácie tvrdia, že spoločnou črtou všetkých skúmaných miest bola ich pasivita v identifikácii potrieb migrantov v integračnom procese. Migranti sú pre lokálnych politikov „neviditeľní“. Neexistujú žiadne koncepčné materiály, dokonca samosprávy si ani nie sú  žiadnych špecifických potrieb vedomé.

Identifikácia integračných potrieb cudzincov je pritom podľa výskumníkov dôležitá podmienka udržiavania a posilňovania sociálnej súdržnosti v meste.

Málo migrantov

Napriek tomu, že počet cudzincov na Slovensku posledných päť až šesť rokov kontinuálne narastal, stále patríme v rámci Európy medzi krajiny s najnižším podielom cudzincov. Horšie je na tom len Litva a Bulharsko. V súčasnosti ich u nás žije viac ako 70-tisíc, čo je približne 1,3 % populácie. Väčšinou ide o mužov v produktívnom veku.

Na druhej strane poklesol počet cudzincov z tretích krajín. Podľa autoriek publikácie je za tým ekonomická kríza, ale aj sprísňovanie pravidiel udeľovania pobytov a povolení na zamestnanie či podnikanie. Slovensko teda pravidlá sprísňuje napriek výrazne nižším počtom cudzincov na našom území v porovnaní so susednými štátmi.

Z tretích krajín majú u nás najpočetnejšie zastúpenie Ukrajinci. Po nich nasledujú Rusi, Vietnamci, Číňania, či Američania. Zaujímavým zistením je, že ani samotné samosprávy si často neuvedomujú, že populácia cudzincov na ich území rastie.

Výskumníčky z mimovládnych organizácií varujú, že bez lokálnych stratégií a špecifických nástrojov integrácie môže časom začať narastať napätie medzi majoritou a cudzincami. V budúcnosti predpovedajú dva možné scenáre - segregáciu cudzincov alebo ich úplnú kultúrnu asimiláciu. Naopak sociálna integrácia zachováva kultúrnu rôznorodosť.

Prínos migrácie a predsudky

Senec patrí na Slovensku k mestám s najvyšším podielom cudzincov. Podľa štúdie žijú v Senci dve skupiny migrantov - prvou sú podnikatelia, ktorí sú vďaka svojím aktivitám miestnym obyvateľom dobre známi. Druhá, väčšia skupina žije svoj život pomerne izolovane.  

Pritom Senec je známy svojou multikultúrnou históriou, z ktorej by mohol ťažiť aj dnes.

Obyvatelia Prividze sa nad otázkami migrácie doteraz nezamýšľali. Migrácia je tu však vnímaná pozitívne, pretože predstavuje príležitosť na zvrátenie nepriaznivého demografického vývoja. Výskumníčky tu zároveň narazili aj na mnoho predsudkov.     

Podobné to je aj v iných mestách. Ani približne desaťpercentný podiel migrantov v Bratislave nie je pre miestnu samosprávu dôvodom, aby túto otázku začala reflektovať.

Autorky považujú za dôležité začleniť migrantov do života komunity, napríklad informovaním o rôznych akciách inak ako v slovenskom jazyku. Pomôcť môže aj zvýšená prezentácia v médiách. Mimoriadne dôležitý nástroj je napríklad poskytovanie cenovo prijateľných jazykových kurzov slovenčiny.

Samosprávy by mali pravdepodobne začať s prípravou koncepčných materiálov a identifikáciou potrieb migrantov. Väčšinou totiž ani nevedia, či migranti vôbec nejaké požiadavky majú a samotní cudzinci zase nemajú informácie o svojich možnostiach a právach.

Odporučiť e-mailom

Komentáre

Prihláste sa na odber noviniek zo sveta vedy priamo do Vášho e-mailu

* povinné polia