Ekonomická teória považuje za ekonomické subjekty spravidla dospelých. Na deti sa doteraz veľmi ako na takéto subjekty nehľadí. Avšak aj deti zohrávajú dôležitú úlohu v ekonomických rozhodnutiach a spotrebe domácností.

Otázkou však je, do akej miery je ich správanie vrodené a spontánne alebo naopak naučené a „vynútené“ od ich rodičov.

Niektoré štúdie tiež naznačujú, že chudobní a nechudobní ľudia sa správajú ekonomicky odlišne a majú iné preferencie - napríklad chudobní sú spravidla viac netrpezliví ako nechudobní.

Práve preto predstavujú chudobní ľudia špecifickú skupinu ekonomických subjektov, u ktorých môže dochádzať k vytváraniu "kultúry chudoby".

Na problém ekonomického správania detí z chudobných rodín sa teraz zamerali vedci z Ekonomickej fakulty Technickej univerzity v Košiciach.

Podobný výskum zrealizovali už minulý rok s kolegami z CERGE-EI a IES FSV Univerzity Karlovej v Prahe, pričom ten bol zameraný na zisťovanie dôvery a ochoty detí spolupracovať. Časové preferencie a averziu k riziku zase sledovali v rámci jedného sporiaceho programu pre najchudobnejších.

Výskum v teréne

Hlavným výskumným cieľom aktuálneho projektu je zistiť, ako sa vyvíjajú sociálne preferencie a ekonomické rozhodnutia detí a adolescentov z marginalizovaných rómskych komunít a či tieto preferencie a rozhodnutia sú ovplyvnené preferenciami a rozhodnutiami ich rodičov a starých rodičov.

Výskumný tím sa vybral do terénu - priamo do rómskych osád. V rámci projektu chcú navštíviť 400-500 rodín v okolí Košíc, pričom doteraz sa pohybovali v obci Veľká Ida a mestskej časti Košice-Šaca. Zameriavajú sa na rodiny, kde žijú deti staršie ako 10 rokov, rodičia a starí rodičia.

„Zber údajov prebieha od mája 2014, pričom k dnešnému dňu máme naplnenú približne polovicu plánovanej vzorky,“ hovorí pre Science.sk doktor Tomáš Želinský.

Jeho tím využíva metódy riadených ekonomických experimentov, pričom sa snaží analyzovať také faktory, ako sú časové preferencie a časovo nekonzistentné preferencie, vnímanie rizika, férovosť a ochotu prispievať, a to na úrovni jednotlivcov (deti/rodičia/starí rodičia), na úrovni náhodne vytvorených skupín (detí/rodičov/starých rodičov) a na úrovni rodiny.

Ide o metódy experimentálnej ekonómie, ktoré sa stali dôležitým nástrojom na testovanie (a prípadne nahrádzanie) štandardných predpokladov o rozhodovacích procesoch ekonomických subjektov.

Istota alebo risk

Ako taký experiment teda vyzerá? „Respondentovi je postupne položených 10 otázok a v každej otázke sa má rozhodnúť buď pre istú sumu peňazí, alebo "riskovať", pričom s 50-percentnou pravdepodobnosťou môže získať sumu 15 eur (u detí je to 8 eur) a s 50-percentnou pravdepodobnosťou získa nulu,“ uviedol Želinský.

Čiastka sa potom postupne pri každej otázke zvyšuje z piatich eur na 14 u rodičov a z troch eur na 7,50 u detí.

„Pri hodnotení averzie jednotlivca k riziku vychádzame z "bodu zlomu", tzn. bod, v ktorom respondent pred lotériou preferuje istotu. Otázky sú najskôr každému účastníkovi položené individuálne, v ďalšom kole na otázky odpovedajú respondenti spoločne v náhodnej skupine, resp. rodine,“ vysvetľuje.

Keď prejdú všetkých 10 otázok, respondent si z vrecúška s očíslovanými loptičkami od 1 do 10 vytiahne jednu loptičku, ktorá určí, na základe ktorého riadku dostane zaplatené.

„Ak respondent v príslušnom riadku označil istotu, dostáva istú sumu. Ak označil "lotériu", z iného vrecúška si vytiahne jednu z dvoch loptičiek, pričom "0" znamená, že nedostane nič a "15" (resp. "8") znamená, že získava príslušnú sumu,“ dodáva Želinský. S takýmito experimentmi budú najbližšie pokračovať zase v septembri.

Projekt bol podporených grantom z Agentúry na podporu výskumu a vývoja a bude trvať do roku 2017.