Vylepšenia človeka vyvolávajú aj etické otázky
—Neuročipy, chemické látky, génové manipulácie - to všetko sa stáva aj predmetom etických diskusií. Niektorí vedci si kladú otázky, či je takéto vylepšovanie človeka morálne akceptovateľné.
Ilustračná fotografia, zdroj: flickr.com, zero5phh
Technologický pokrok, ktorý dosiahlo ľudstvo sa začína čoraz viac dotýkať aj integrity samotného ľudského tela. Ľudské tela dokážeme dnes nielen opravovať, ale v mnohých ohľadoch aj vylepšovať.
Napríklad taká molekulárna biológia a biotechnológie nám umožnili zasahovať do molekulárnej skladby živých organizmov.
Už od objavenia prvých geneticky modifikovaných organizmov sa začalo špekulovať o negatívnych dôsledkoch pre životné prostredie a zdravie ľudí. Existujú však vedci, ktorí si kladú skôr etické otázky. Zásahom do ľudskej genetickej informácie sa mení samotná ľudská podstata a prirodzenosť, argumentujú.
Dobrým príkladom je vkladanie mikročipov do tela a ešte lepším ľudské klonovanie. Takéto výskumy vyvolávajú etické otázky nielen odborníkov, ale už aj laickej verejnosti.
Tejto problematike sa venuje aj projekt s názvom „Analýza filozoficko-etických dimenzií NBIC-technológií vo vzťahu k vylepšovaniu človeka“. Jeho riešiteľom je Centrum pre bioetiku pri Katedre filozofie Filozofickej fakulty Univezity sv. Cyrila a Metoda v Trnave a spoluriešiteľom Ústav výskumu sociálnej komunikácie Slovenskej akadémie vied.
Centrum pre bioetiku bolo zriadené v roku 2008, odkedy sa venuje výskumu a výučbe bioetiky v jej širšom chápaní, ktoré zahŕňa medicínsku aj environmentálnu etiku. V súčasnosti sa zameriava na výskum vplyvu moderných nano-bio-info-kogno (NBIC) technológií na človeka a spoločnosť v súvislosti s transhumanizmom.
Chýba diskusia
Cieľom spomínaného projektu je pomocou interdisciplinárneho prístupu analyzovať filozoficko-etické aspekty využitia NBIC-technológií, ktoré smerujú k vylepšeniu človeka.
Vedci budú robiť empirický výskum, ktorý sa zameria na filozoficko-sémantickú analýzu mediálneho diskurzu na Slovensku a pre porovnanie aj v niektorých krajinách EÚ. Taktiež preskúmajú pozitíva a negatíva moderných technológií a to prostredníctvom fokusových skupín, či prostredníctvom prieskumu verejnej mienky na vzorke, ktorá bude odzrkadľovať postoje celoslovenskej populácie.
Osobitný dôraz bude v projekte kladený na otázku rizika spojeného s aplikáciou NBIC-technológií, možných katastrofických situácií a etických otázok s nimi spojených, na problém vnímania rizika, občianskej participácie a demokratickej deliberácie.
Ambíciou projektu je okrem iného aj pripraviť k tejto problematike odborné odporúčania pre slovenské štátne inštitúcie.
Vo svete prebieha už dve desaťročia akademická diskusia medzi etikmi, bioetikmi a neuroetikmi, ako aj medzi technooptimistami a technoskeptikmi.
Na Slovensku zatiaľ verejná diskusia k týmto otázkam neexistuje. „Veríme, že sa nám ju podarí v rámci nášho projektu iniciovať,“ hovorí profesor Peter Sýkora.
Projekt, ktorý podporila Agentúra na podporu výskumu a vývoja, bude trvať do roku 2017. Doktorandi a mladí vedeckí pracovníci z Centra pre bioetiku spustili s cieľom podnietiť diskusiu k týmto otázkam aj nový blog.
Komentáre