Technologický pokrok, ktorý dosiahlo ľudstvo sa začína čoraz viac dotýkať aj integrity samotného ľudského tela. Ľudské tela dokážeme dnes nielen opravovať, ale v mnohých ohľadoch aj vylepšovať.

Napríklad taká molekulárna biológia a biotechnológie nám umožnili zasahovať do molekulárnej skladby živých organizmov.

Už od objavenia prvých geneticky modifikovaných organizmov sa začalo špekulovať o negatívnych dôsledkoch pre životné prostredie a zdravie ľudí. Existujú však vedci, ktorí si kladú skôr etické otázky. Zásahom do ľudskej genetickej informácie sa mení samotná ľudská podstata a prirodzenosť, argumentujú.

Dobrým príkladom je vkladanie mikročipov do tela a ešte lepším ľudské klonovanie. Takéto výskumy vyvolávajú etické otázky nielen odborníkov, ale už aj laickej verejnosti.

Tejto problematike sa venuje aj projekt s názvom „Analýza filozoficko-etických dimenzií NBIC-technológií vo vzťahu k vylepšovaniu človeka“. Jeho riešiteľom je Centrum pre bioetiku pri Katedre filozofie Filozofickej fakulty Univezity sv. Cyrila a Metoda v Trnave a spoluriešiteľom Ústav výskumu sociálnej komunikácie Slovenskej akadémie vied.

Centrum pre bioetiku bolo zriadené v roku 2008, odkedy sa venuje výskumu a výučbe bioetiky v jej širšom chápaní, ktoré zahŕňa medicínsku aj environmentálnu etiku. V súčasnosti sa zameriava na výskum vplyvu moderných nano-bio-info-kogno (NBIC) technológií na človeka a spoločnosť v súvislosti s transhumanizmom.

Chýba diskusia

Cieľom spomínaného projektu je pomocou interdisciplinárneho prístupu analyzovať filozoficko-etické aspekty využitia NBIC-technológií, ktoré smerujú k vylepšeniu človeka.

Vedci budú robiť empirický výskum, ktorý sa zameria na filozoficko-sémantickú analýzu mediálneho diskurzu na Slovensku a pre porovnanie aj v niektorých krajinách EÚ. Taktiež preskúmajú pozitíva a negatíva moderných technológií a to prostredníctvom fokusových skupín, či prostredníctvom prieskumu verejnej mienky na vzorke, ktorá bude odzrkadľovať postoje celoslovenskej populácie.

Osobitný dôraz bude v projekte kladený na otázku rizika spojeného s aplikáciou NBIC-technológií, možných katastrofických situácií a etických otázok s nimi spojených, na problém vnímania rizika, občianskej participácie a demokratickej deliberácie.

Ambíciou projektu je okrem iného aj pripraviť k tejto problematike odborné odporúčania pre slovenské štátne inštitúcie.

Vo svete prebieha už dve desaťročia akademická diskusia medzi etikmi, bioetikmi a neuroetikmi, ako aj medzi technooptimistami a technoskeptikmi.

Na Slovensku zatiaľ verejná diskusia k týmto otázkam neexistuje. „Veríme, že sa nám ju podarí v rámci nášho projektu iniciovať,“ hovorí profesor Peter Sýkora.

Projekt, ktorý podporila Agentúra na podporu výskumu a vývoja, bude trvať do roku 2017. Doktorandi a mladí vedeckí pracovníci z Centra pre bioetiku spustili s cieľom podnietiť diskusiu k týmto otázkam aj nový blog.