Mohli by ste opísať, čo sú behaviorálne experimenty a o aké vedecké disciplíny sa opiera tento typ výskumu?

Už Platón povedal, že hodina hry dokáže odhaliť o človeku viac, ako rok konverzácie. Spoločensko-vedné experimenty skúmajú zmeny ľudského správania - čo ich spôsobuje a dokáže vyvolať a ako sa tieto zmeny dajú navigovať. Rozhodovanie v reálnych podmienkach sa dnes uskutočňuje v komplexnom prostredí, teda za účasti veľkého počtu aktérov a vysokej miery neistoty informácií. Vďaka technologickému pokroku dnes dokážeme predvídať prírodne katastrofy, ale nedokážeme spoločnosť pripraviť na ich prežitie. Černobyľ, Fukušima, ale aj lokálne sopečné aktivity, suchá či povodne spôsobili kolapsy globálnych finančných, dopravných, komunikačných aj sociálnych systémov. Preukazujú tiež, že zlyhanie ľudského faktora má širšiu dimenziu, napríklad anonymnosť kolektívneho rozhodovania.  

Tradičné prognostické prístupy často nedokážu zmeny v podmienkach komplexnosti predvídať či analyzovať. Experimentálne prístupy umožňujú simulovať rozhodovací proces v kontrolovaných podmienkach, a tak znižovať neistotu informácií. Zároveň berú do úvahy komplexnosť socio-ekonomických, technologických a biologických faktorov a motivácií, ktoré môžu ovplyvniť ľudské správanie a rozhodovanie, napríklad v situáciách, v ktorých sú individuálne záujmy v rozpore so spoločenskými. Umožňujú tiež testovanie alternatívnych politík a nových nástrojov rozhodovania, napríklad v ochrane klímy, agro-biodiverzity, zdravia, prírodných zdrojov, v zavádzaní technologických a organizačných inovácií a podobne.

Vedecké tímy spoločensko-vedných experimentov sa preto okrem analytikov nezaobídu bez matematikov, programátorov, psychológov a špecializovaných technikov. V tíme, ktorý sa venuje životnému prostrediu, je bežnou kombinácia prírodovedného a spoločensko-vedného vzdelania. Navyše si musia všetci osvojiť interdisciplinárne prístupy a princípy kolektívnej kooperácie, ako napríklad zastupiteľnosti. Počas chodu experimentu je dôležité zachovať štandardné podmienky. Preto ak líder experimentu zistí, že niektorý hráč nemá pero alebo mu vypadáva softvér, musí zaskočiť kolegu technika a to platí aj opačne.

Kto sa experimentov zúčastňuje?

Experiment modeluje rozhodovací proces jednotlivca, ako i kolektívov v laboratóriu aj v reálnom rozhodovacom prostredí. Štandardné laboratórne experimenty prebiehajú so študentmi vysokých škôl. Experimentuje sa však aj s inými skupinami. My máme skúsenosti s vlastníkmi lesa či farmármi a nový experiment partnerov z JRC ISPRA počíta s populáciou v post-produktívnom veku. Aj keď naše experimenty znejú tajomne, nejedná sa a o žiadne konšpiratívne pokusy. Experimentu sa môže zúčastniť len osoba staršia ako 18 rokov na základe predchádzajúceho súhlasu a súlad s vedeckou etikou každého experimentu potvrdzuje univerzita, na ktorej sa štúdia realizuje. Validita výsledkov experimentu vychádza z viacnásobnej replikácie v kontrolovaných podmienkach a s vylúčením náhodných zmien. Napríklad ja do labáku nemôžem chodiť so svojim psom, pretože to môže zmeniť správanie hráčov (smiech).

Čoho sa týkajú vaše experimenty?

Našou hlavnou oblasťou výskumu sú globálne zmeny, najmä životného prostredia. Podstatným problémom je preťažovanie biosféry ľudskou činnosťou a následné ohrozovanie fungovania spoločnosti. Ochrana životného prostredia je preto dnes významnou bezpečnostnou témou. Pokým v tradičných ekonomických experimentoch sa simuluje proces, v ktorom spotrebiteľ maximalizuje svoj úžitok, náš výskum sa opiera o rozhodovanie postavené na viacpočetných preferenciách. Prax ukazuje, že regulácie a ani trh nedokážu účinne zabezpečiť požadovanú zmenu správania konzumentov životného prostredia k udržateľnosti. Perspektívou sú dobrovoľné zmeny v správaní užívateľov, ktoré je možné docieliť vplyvom nových motivácií jednotlivcov, ale najmä kolektívov.

Od roku 2007 sa podieľame na experimentálnom výskume kolektívneho rozhodovania (projekty 6RP EU Themes, Governat) o prírodných zdrojoch v spolupráci s tímom americkej experimentálnej ekonómky Elinor Ostrom (v roku 2009 získala Nobelovu cenu, pozn. red.) a s kolektívom Ostrom lab na Arizona State university. Naše laboratórium experimentálnych spoločenských vied (VEEL) vzniklo v roku 2010 ako súčasť spolupráce medzinárodného centra CETIP a Centra excelentnosti SPECTRA vytvoreného v rámci  prostriedkov z OP Veda a Výskum. Od roku 2012 tvoríme spoločné pracovisko Slovenskej technickej univerzity, Ústavu ekológie lesa SAV a Fakulty manažmentu Univerzity Komenského. Ďalší partneri sú v Českej republike, Maďarsku a Slovinsku, ale aj v iných štátoch EÚ, napríklad Humpoltd University Berlin, University of Nothinghem, JRC ISPRA a Earth System Governance, vedecká alianca, ktorá je súčasťou Future Earth a my jej jediným experimentálnym centrom.

A na čo ste teda zatiaľ prišli?

Vieme dokázať, že v rozhodovaní má význam komunikácia, akceptovanie dynamiky ekosystémov či možnosť vlastníkov podieľať sa na tvorbe pravidiel rozhodovania. Aktéri sú schopní sledovať spoločenské ciele a presadzovať kooperatívne stratégie pri nižších nákladoch ako štátna regulácia. My sme naším experimentom v národných parkoch (2009-2011) preukázali, že zdieľané vlastníctvo lesa napomáha ochrane prírody a udržiava tradičný vzhľad krajiny (6. rámcový program Governat, Cost projekt TGEG). V nových experimentoch sledujeme vplyv EU dotácií na zmenu správania farmárov k udržateľnosti (7. rámcový program Ecofinders) a úlohu samosprávneho režimu rozhodovania v manažmente urbánnych priestorov a nízkouhlíkovej ekonomiky. Najnovšie sú výskumy vplyvu prenatálnych androgénov na rozhodovanie agentov v multi-kulturálnom prostredí, či inovácie v rozhodovaní o ochrane klímy (projekt Innogov).

Behaviorálne experimenty pravdepodobne nedokážu zohľadniť všetky faktory. Ako veľmi sa teda dokážu priblížiť k realite?

Behaviorálny experiment, tak ako každý iný experiment, je priblížením sa k realite. Preto experimentálne metódy kombinujeme s modelovaním rozhodovania viacpočetných agentov, s participatívnym multikriteriálnym rozhodovaním či s rozhodovacími hrami. Osobitosťou nášho prístupu je akceptácia podmienok nedokonalých informácií, na ktorej sú uvedené prístupy postavené. Rozhodovacie hry napríklad simulujú podmienky rozhodovania v neistote tak, že ponúknu jednotlivým hráčom pozície s istými záväzkami a motiváciami, ktoré majú sledovať. Simuluje sa koexistencia individuálnych a kolektívnych rozhodovacích stratégií. Experimenty od roku 2011 prezentujeme aj na festivale vedy Noc výskumníkov. V roku 2014 plánujeme rozšíriť naše vystúpenie o predstavenie rozhodovacích hier partnerov z USA a z Mexika, ako aj vlastného prototypu hry pod názvom Smart world - smart city.