Majú aj iné náboženstvá sviatky, počas ktorých si spomínajú na svojich mŕtvych podobne ako my cez dušičky?

Attila Kovács - islam: Moslimovia sviatok podobný našim dušičkám síce nemajú, ale aj oni si rozličnými spôsobmi pripomínajú svojich mŕtvych. Na Blízkom východe sa za nich chodia modliť napríklad na výročie ich smrti, umývajú náhrobné kamene a napríklad v Iráne nosia na hroby malé dary, najmä ovocie. Moslimovia žijúci v Európe zdobia hroby svojich mŕtvych často aj cez dušičky ako väčšinové obyvateľstvo.

Ivica Bumová -judaizmus: Deň pred židovským Novým rokom (Roš Hašana) je zvykom navštevovať hroby svojich predkov. Na okraj hrobu sa nekladú kvety, ale väčšie kamienky.

Taktiež  v deň výročia úmrtia sa pripomína takzvaný jarcajt, keď sa zapaľuje svieca, ktorá ma horieť deň a noc. Pozostalý by mal v tento deň navštíviť všetky bohoslužby v synagóge a recitovať modlitbu (kadiš). Na pripomenutie zosnulých sa zvykne modliť aj pri ďalších židovských sviatkoch ako napríklad posledný deň Pesachu, Sviatok týždňov, či Deň zmiernia.

Kamienky na židovskom hrobe, autor fotografie: Torah Temima

Beáta Čierniková – náboženstvá Kaukazu: Všetky kaukazské národy mali sviatky spomienky na mŕtvych niekoľkokrát do roka. Takéto sviatky trvali aj niekoľko dní a dodržiavali sa aj neskôr, keď boli všetci obyvatelia už formálne kresťanmi alebo moslimami.

Napríklad v kalendári arménskej kresťanskej cirkvi je 5 sviatkov spomienky na mŕtvych. Podľa ľudovej viery sa v predvečer týchto sviatkov duše mŕtvych vracajú zo záhrobia. Chodia po dedine a bývajú u svojich potomkov. Na zemi sa zdržia 3 dni a po ukončení spomienkovej hostiny sa vracajú do záhrobia.

Dušan Deák – hinduizmus: Hinduisti si pripomínajú svojich mŕtvych obradom šráddha. Vyjadrujú ním úctu a vďačnosť predkom, najmä rodičom, za to, kým sú vďaka nim.

Šráddha má dve podoby. Jednou  je obrad zvlášť pre otca i matku v deň, keď opustili tento svet.Ten istý obrad je vykonávaný aj kolektívne počas šestnástich dní, keď si množstvo ľudí pripomína svojich zosnulých pohostením. Toto obdobie pripadá na jeseň a zahŕňa aj dátum jesennej rovnodennosti.     

Ako sa líši pohľad na smrť v týchto náboženstvách, keď ho porovnáme s kresťanským pohľadom zaužívaným na Slovensku?

Attila Kovács - islam: Islam sa pozerá na smrť a posmrtný život veľmi podobne ako kresťanstvo či judaizmus, čo je logické, keďže všetky tieto náboženstvá pochádzajú z Blízkeho východu. Smrť je pre nich nevyhnutná súčasť života a moslimovia veria, že po smrti ich čaká raj alebo peklo. Raj je krásna záhrada s hojnosťou zelene a vody, zatiaľ čo peklo je horúce miesto kde na hriešnikov čakajú mnohé tresty.

Keďže v mnohých oblastiach v ktorých dominuje islam, zúria rôzne vojenské konflikty, mnohí moslimovia sú so smrťou konfrontovaní o dosť častejšie než ľudia u nás. To ich vzťah k smrti určite mení.

Ivica Bumová –judaizmus: Židia takisto očakávajú zmŕtvychvstanie a ich zvyky pri úmrtí, sú dosť podobné s majoritnými.

Beáta Čierniková – náboženstvá Kaukazu: Mŕtvi predkovia nestrácajú kontakt so svojimi rodinami, môžu im pomáhať, ale aj škodiť, ak sa o nich dostatočne nestarajú. Treba im zabezpečiť všetko, čo môžu v záhrobí potrebovať, vrátane oblečenia a najmä stravy. Čím viac jedla sa zje na spomienkových hostinách, o to lepšie sa budú mať mŕtvi predkovia v záhrobí.

Dušan Deák – hinduizmus: Aj keď sa zvykne hovoriť, že hinduisti sa vďaka konceptu reinkarnácie pozerajú na smrť akosi ľahšie, úmrtie blízkeho spôsobuje bolesť každému.

Na druhej strane opustiť život živých, čiže snaha o vymanenie sa z kolobehu, ktorý prináša raz radosť a inokedy strasť, patrí medzi rešpektované, aj keď nie časté spoločenské postoje. "Zomrieť pre spoločnosť" rozhodne nie je z hinduistického pohľadu tragédiou.  

Majú tieto náboženstvá nejaké zásadne odlišné rituály pochovávania, či starostlivosti o hrob v porovnaní s našimi zvyklosťami?

Attila Kovács - islam: Moslimovia by mali pochovávať svojich mŕtvych do 24 hodín po smrti. Mŕtve telo sa umyje a zabalí a do veľkej bielej plachty - posmrtného rubáša. Potom sa nad mŕtvolou pomodlí a rodina prijíma kondolencie.

Moslimovia by mali byť pochovaní len v posmrtnom rubáši ležiaci na boku a otočení tvarou k Mekke. Na náhrobku by mala byť okrem iného napísaná aj prvá kapitola Koránu al-Fátiha.

Hroby na Blízkom východe sa nezdobia tak ako u nás, sú spravidla veľmi skromné aj keď islam dal svetu paradoxne asi najhonosnejšiu hrobku – Tádž Mahál v indickej Agre.

Osmanský cintorín v Edirne - Turecko, autor fotografie: Attila Kovacs

Ivica Bumová -judaizmus: Rituály spojene s pochovávaním sú jednoduchšie a neformálnejšie. O väčšinu vecí sa stará pohrebné a posvätné bratstvo (Chevra kadiša).

Samotný pohreb by mal prebehnúť do 24 hodín od úmrtia. Po príslušných modlitbách, prejavoch a piesni v dome smútku si pozostalí obradne natrhnú časť odevu na znak smútku (obrad kria). Potom členovia posvätného bratstva alebo minjanu (v ortodoxnej praxi musí byť prítomných desať nábožensky dospelých mužov, aby sa mohla konať verejná bohoslužbe) odnesú telo k hrobovej jame na márach.

V ortodoxnej praxi je telo zahalené v plachte a takto sa ukladá do hrobu. V neologickej praxi sa používa jednoduchá nezdobená drevená truhla  zbitá drevenými klinmi. Pod hlavu mŕtveho sa vždy položí vrecko s pôdou zo Svätej zeme. Na zasypávaní jamy sa zúčastňujú príbuzní a ostatní mužskí účastníci pohrebu a potom nasleduje kondolencia príbuzným. Po odchode z cintorína je zvykom odtrhnúť trs trávy a hodiť ju cez rameno ako symbol pripomienky vzkriesenia mŕtvych.

Beáta Čierniková – náboženstvá Kaukazu: V staroveku boli spôsoby pochovávania pre nás zvláštne a niektoré prvky, ako pochovávanie na stromoch, či rozkúskovanie tela, sa zachovali aj do neskorších čias. Najmä na centrálnom Kaukaze sa zachovali špeciálne rodinné hrobky, kde sa mŕtvi ukladali na drevené alebo kamenné police. Väčšinou mali takú dokonalú ventiláciu, že sa telá mumifikovali.

Najdôležitejším obradom pohrebného cyklu bolo oplakávanie, ktoré má veľmi špecifické prvky a každý druh oplakávania sa nazýval inak, napríklad oplakávanie nad rozloženým odevom mŕtveho a podobne.

Dodnes je dôležité kŕmenie duše. Niekde to začínalo tým, že položili mŕtvemu na hruď kus chleba, inde karom alebo množstvom ďalších spomienkových hostín. Kar sa často začínal stolovaním na hrobe, kde dostal aj mŕtvy svoj podiel.

V minulosti tiež väčšina kaukazských národov zasväcovala mŕtvemu koňa. V dávnejších časoch koňa obetovali a pochovali s mŕtvym, neskôr mu len odrezali kus ucha. Takéhoto koňa už nikto nesmel použiť na žiadne účely. Mŕtvemu sa takto mohol zasvätiť aj človek. Ak si odrezal kus ucha a dal ho do hrobu, bolo to znamenie, že bude mŕtvemu slúžiť aj v záhrobí. Po pohrebe, ale aj počas spomienkových dní sa konali konské preteky a streľba na cieľ.

Dušan Deák – hinduizmus: Hinduisti svojich mŕtvych spaľujú  a ich popol zvyčajne odovzdajú rieke. Tým pádom neexistuje miesto posledného odpočinku. Existuje však spomenutá šráddha a spomienky. 

Samotné spaľovanie je zložitým rituálnym procesom. Za výnimočne priaznivé sa však považuje byť spopolnený vo Váránasí, najstaršom hinduistickom meste, o ktorom sa verí, že je v ňom neustále prítomný pán času, boh Šiva, alebo na sútoku posvätných riek Gangy a Jamuny.

Horiaci ghat, Varanasi, zdroj fotografie: flickr/fyunkie

Dodržiavajú sa tieto rituály aj v súčasnosti?

Attila Kovács - islam: Základné rituály pri pochovávaní sa dodržujú, keďže sa jedná o kolektívnu záležitosť, teda je to vecou rodiny a komunity. Samozrejme niektoré nové trendy sa objavujú aj v moslimskom kontexte. Napríklad portréty mŕtvych na náhrobkoch a videl som už aj laptop vyhotovený z mramoru, keďže v hrobe bol pochovaný mladý egyptský bloger.

Ivica Bumová -judaizmus: Áno, rituály ortodoxného ako aj neologického židovského pohrebu podliehajú zmenám najmenej.

Beáta Čierniková – náboženstvá Kaukazu: Pohrebu som sa zúčastnila len dva krát v Arménsku. Podľa toho usudzujem, že sa dodržiava oplakávanie, kŕmenie duše a stolovanie na hroboch. Pred dvadsiatimi piatimi rokmi som na cintorínoch videla len zostaky potravín, no v posledných rokoch som zaregistrovala skôr kvety, čiže došlo k zmenám pod vplyvom iných kresťanských cirkví. Na hroboch sa však doteraz nepália sviečky, ale tymian.

Dušan Deák – hinduizmus: Nie som odborníkom na rituály a tak neviem presne povedať, nakoľko súčasná podoba šráddhy zodpovedá jej historickej predlohe. Jej korene totiž s veľkou pravdepodobnosťou siahajú pred náš letopočet.

Máloktorá spoločnosť však stvorila také množstvo rituálov, ako hinduisti a ritualizmus je pre nich príslovečný. Preto sa domnievam, že to na čom im skutočne záleží, je jeho trvácnosť. Podoba rituálu sa síce môže v drobnostiach meniť, ale dôležité je, že sa stále vykonáva.