Mladí buditelia
Literatúra sa v slovenských školách mohla začať učiť až potom, čo sa v 19. storočí zmiernil maďarský nátlak na našom území. Stredobodom výučby budúcich bojovníkov za slovenský národ sa stalo hlavne Evanjelické lýceum v Bratislave, kde svoje diela v tej dobe prednášali velikáni slovenskej literatúry ako Štúr či Kollár. Práve Kollárová Slávy dcéra sa stala základným textom literárnych osnov napriek tomu, že mal poét v tom období iba 24 rokov. Dokonca svoje dielo v Bratislave sám prednášal a vysvetľoval.

Učebnice – tzv. čítanky – neboli určené pre jednotlivé ročníky, ale vyučovalo sa z nich ľubovoľne vo všetkých ročníkoch. Kým nižšie ročníky sa učili hlavne gramatiku, pri starších žiakoch sa dával dôraz na poetiku a rečníctvo, keďže lýceum navštevovali prevažne deti kňazov. Tí sa tu pripravovali na budúce povolanie.

V tom im mal pri výučbe pomôcť Rukopis Královédvorský – súbor lyrických a epických básní údajne pochádzajúci zo stredoveku. Dlhé roky sa ale vedú polemiky o jeho pravosti a je pravdepodobné, že ide iba o účelový falzifikát z obdobia národného obrodenia s cieľom zapáliť u obyvateľstva záujem o veci národné. Okrem snahy o prebudenie národnej identity u mládeže bolo v tej dobe samozrejmosťou, že sa učili viacero cudzích jazykov, napríklad latinčinu, gréčtinu či maďarčinu.

Prvá učebnica pre „gymnasia“ a multitématická výučba
Úloha vytvoriť prvú učebnicu literatúry na Slovensku sa ocitla v rukách pedagóga a publicistu Emila Černého, ktorý sám publikoval pod pseudonymom Miloš Pohronský. Prvú verziu čítanky pre gymnázia publikoval v roku 1863. Vyberal do nej rôzne výchovné, náučné, náboženské či moralisticky ladené texty. Druhá – opravná verzia vznikla v roku 1866 a podobá sa už tej, ktorú poznáme z dnešných hodín literatúry. Diela sa v čítanke členili na epické, lyrické, dramatické, „prostoumné“, vedecké, zábavno-poučné, reči a porekadlá.

Učebnicu netvorili iba literárne diela. Jej súčasťou boli aj vedecké texty - človekopis  (biológia), nerastopis (geológia) či životopisy aj cestopisy. Okrem literatúry výučba zahŕňala aj náučné texty z dobovej tlače – prevažne zo Štúrových Národných novín a ich prílohy Orol tatranský. Vyučovali sa pomocou nich napríklad aj fyzika či chémia, články opisovali opracovanie kovov či výbuch sopky Vezuv. Aj tieto články vyberal Černý, ktorý mal o časopisoch veľmi dobrý prehľad.  „Vedecké články, respektíve  texty odlišné od ukážok z umeleckej literatúry zaraďoval Černý do čítanky z pedagogických - praktických dôvodov (substitúcia učebných textov z iných odborov). Ponímanie čítanky bolo v tej dobe širšie, ako sa chápe dnes - vhodnejšie by bolo označenie „multidisciplinárna učebnica", v ktorej ale prevahu majú literárne texty“ uvádza Jana Pácalová z Ústavu slovenskej literatúry SAV.

Slovenská čítanka pre gymnázia, zdroj: Google books

Zbohom história a západná literatúra
Celé 19. storočie sa nieslo v znamení národného obrodenia, a tak bola vystavaná aj Černého čítanka literatúry. Sám rozhodoval o tom, ktoré diela budú do nej zaradené. V učebnici tak môžeme nájsť Sládkoviča, Hollého, Matušku, Tablica, Botta, Dobšinského, Kuzmányho, Záborského, Chalupku či samotného autora Černého, ktorý vystupoval pod pseudonymom. Svoje diela pravdepodobne považoval za dôležité, pretože ich uverejnil v rovnakom počte ako napríklad diela Hollého či Hurbana a Botta.
Aj keď v čítanke môžeme nájsť multitematické články, študenti sa napríklad neučili o histórii, ale iba o aktuálnom dianí. Ak dielo obsahovalo historické fakty, Černý ich v učebnici vysvetľoval pod čiarou.
Výučba cudzokrajnej literatúry bola rovnako ako história obmedzená. Učilo sa iba o maďarskej či slovanskej literatúre, západná sa nevyučovala vôbec.

Generačná nálepka
Pácalová tiež upozorňuje, že romantických autorov z obdobia Ľudovíta Štúra by sme nemali označovať jednoducho ako „štúrovcov“. Tento pojem sa podľa nej ustálil počas tzv. akademických dejín slovenskej literatúry. Problém tohto označenia podľa nej spočíva v konkrétnom stotožňovaní sa s s výkladom slovenského romantizmu, kde sa kladie dôraz na autoritu Ľudovíta Štúra. Ostatné filozoficko - estetické koncepty tohto smeru sú tým potláčané.
Samotný pojem by vraj nemusel byť problémom, problémom sa stáva väzba, vďaka ktorej vzniká akýsi „začarovaný kruh" – stráca sa pravá podoba romantizmu, ako ho odrážajú všetky zachované texty z tohto obdobia. V literárnej vede nejde o nový názor: na tieto skutočnosti (spolu s náležitou argumentáciou) upozornil už Oskar Čepan ešte začiatkom osemdesiatych rokov – zvyk je ale podľa Pácalovej „železná košeľa".