Corriere della Sera: Inteligentnejšie osoby viac trpia úzkosťami

Príliš premýšľate, hĺbate nad tým, čo sa stalo, alebo ste znepokojení minulými, súčasnými aj budúcimi udalosťami? Toto všetko sú spoločné znaky pre tých, ktorí žijú v neustálom stave úzkosti. Uvedené stavy mávajú často negatívne dopady a sprevádzajú ich intenzívne nepríjemné pocity, ktoré zažívajú nielen tieto osoby, ale aj ľudia z ich najbližšieho okolia, píše denník Corriere della Sera.

Corriere della Sera: Inteligentnejšie osoby viac trpia úzkosťami

Ilustračná fotografia, zdroj: flickr.com/Alberto G.

Vedci v Kanade na základe sledovania skupiny 126-ich študentov ukázali, že tí, ktorí často hĺbajú o živote a strachujú sa, majú v priemere vyššiu inteligenciu než tí, ktorí so sebou žijú v mieri a kontrolujú svoje emócie.

Touto inteligenciou sa myslí lingvistická a verbálna, čiže schopnosť ľahko hovoriť a písať za používania správnych pojmov, umenie vysvetľovať a presviedčať, vyučovať a ovládať skladbu a praktické používanie jazyka, čo je často sprevádzané schopnosťou humoristického využitia slov. 

Bádatelia z Lakeheadskej univerzity v štáte Ontario podrobili študentov testu inteligencie a zároveň ich nechali vyplniť rôzne dotazníky, na ktorých základe stanovili úroveň úzkosti, depresie, strachu a toho, do akej miery majú tendenciu neustále hĺbať nad minulými a budúcimi udalosťami. Ide o druhy správania, ktoré rozpútavajú hyperaktivitu, pokiaľ ide o poznávacie schopnosti, a často tomu, kto nimi trpí, prinášajú negatívne pocity.

Výsledky boli jasné: čím väčšie vykazoval študent známky znepokojenia a čím viac sa zaoberal premýšľaním o minulosti, prítomnosti či budúcnosti, tým lepšie mal výsledky v testoch verbálnej inteligencie. Rovnaká súvislosť sa ukázala aj v prípade depresie: kto vykazoval známky spojené s touto psychickou chorobou, mal vynikajúce výsledky v testoch lingvistickej inteligencie.

Tým pádom ten, kto príliš premýšľa a trpí úzkosťami, má zase výhodu vo vyššej inteligencii, ktorá mu prináša lepšiu schopnosť analýzy v porovnaní s ostatnými, povedal jeden z autorov výskumu pre vedecký časopis Personality and Individual Differences.

Je možné, že jednotlivci s vyššou lingvistickou a verbálnou inteligenciou sú schopnejší podrobne analyzovať súčasné a budúce udalosti a že práve táto ich vlastnosť vedie k tomu, že o nich neustále premýšľajú, uviedli vedci.

Za týmto správaním sa podľa vedcov možno skrýva vlastnosť zdedená po predkoch: práve takýto prístup v určitom zmysle umožnil naším predkom prežiť – keď dokázali predvídať nebezpečenstvo vďaka pocitom znepokojenia a úzkosti.

Tendencie k úzkostiam a negatívnym myšlienkam je však potrebné mať pod kontrolou. Inak môže takéto správanie po dlhšej dobe podľa vedcov viesť k zníženiu imunity a vystaviť osobu, ktorá nimi trpí, rôznym chorobám.

ČTK

Neulogy, a.s. využíva spravodajstvo ČTK, ktorého obsah je chránený autorským zákonom. Prepis, šírenie či ďalšie sprístupňovanie tohto obsahu či jeho časti verejnosti, a to akýmkoľvek spôsobom, je bez predchádzajúceho súhlasu ČTK vyslovene zakázané.

Copyright (2013) The Associated Press (AP) - všetky práva vyhradené. Materiály agentúry AP nesmú byť ďalej publikované, vysielané, prepisované, alebo redistribuované.

Odporučiť e-mailom

Komentáre

Prihláste sa na odber noviniek zo sveta vedy priamo do Vášho e-mailu

* povinné polia