Podľa poslednej správy Európskej environmentálnej agentúry z roku 2013, zrecykluje Slovensko enormne málo odpadu. Slováci v danom roku vyprodukovali 9,9 milióna ton smetia, z čoho 1,7 milióna ton vyhodili do koša ako komunálny odpad. Podľa odhadov sa z komunálneho odpadu ročne zrecykluje približne 31 percent, 10 percent sa zneškodní spaľovaním a necelých 9 percent sa zhodnotí materiálovo a organicky. Zvyšok končí na skládkach.

Jana Gemeranová zo spoločnosti ENVI-PAK ale upozorňuje, že oficiálne štatistiky nemusia byť presné: „Na Slovensku neexistuje jednotný informačný systém monitorujúci vznik a nakladanie s odpadmi, a preto sú mnohokrát oficiálne štatistiky spochybňované.“

Nie je odpad ako odpad
Slovák ročne vyprodukuje okolo 322 kíl komunálneho odpadu, čo je v porovnaní s európskym priemerom – 515 kíl – pozitívne. Skoro polovicu nášho smetného koša zaberá biologický odpad, ktorý je veľmi dobre rozložiteľný. Nesmie sa ale spaľovať a vyvážať na skládky. Papier tvorí 14 percent toho, čo vyhodíme a je možné ho recyklovať až osemkrát.

Z hľadiska objemu sú plasty najväčšou zložkou komunálnych odpadov, no napriek tomu tvoria iba desatinu toho, čo vyhodíme. Plast je možné recyklovať v obmedzenej miere – kým napríklad také polyetylény a polypropylény sú veľmi dobre recyklovateľné, s PVC (polyvinylchlorid), polykarbonátmi a polystyrénom je to problematickejšie.

Z vyzbieraných plastov sa dajú opäť vyrobiť nové predmety, ako sú vrecia, fólie, rôzne fľaše, plastové profily (náhrada dreva), ale aj flisové oblečenie. V rovnakom množstve vyhadzujeme aj sklo, ktoré je ale na rozdiel od plastov recyklovateľné neobmedzene.

Minimálnu časť odpadu tvorí textil, ale jeho recyklácia ako zložky komunálneho odpadu na Slovensku prakticky neexistuje, pretože sa u nás nenachádzajú žiadne zariadenia na jeho spracovanie. Jedinou možnosťou tak ostáva darovať staré oblečenie charite, alebo ho zaniesť do vybraných obchodov, ktoré zbierajú staré oblečenie. To posielajú na recykláciu do zahraničia, kde z neho vyrábajú napríklad nové kolekcie
V zahraničí sa vyhodený textil po spracovaní využíva na tkanie kobercov a výrobu rôznych bytových doplnkov. Textil z priemyslu sa recykluje na výrobky, ktoré sa ďalej využívajú napríklad v automobilovom priemysle, či ako izolačný materiál.

Kovy, podobne ako sklo, sú v plnej miere recyklovateľné. Dajú sa z nich nanovo vyrobiť všetky výrobky hutníckeho priemyslu, ktoré majú široké využitie v strojárstve, potravinárskom priemysle, stavebníctve a podobne. Zo železa, hliníka či medi sa vyrábajú plechovky, obaly, náradie i káble.

Medzi dobre recyklovateľné patrí aj anorganický odpad, kam spadajú napríklad kameň, piesok či tehly. Anorganický odpad sa potom opätovne využíva hlavne v stavebníctve.

Po tomto všetkom nám ostávajú už iba viacvrstvové kombinované materiály (VKM) a nebezpečné odpady. Pod skratkou VKM sa skrývajú krabicové obaly (tetrapaky), ktoré sú dobre recyklovateľné. Skladajú sa z troch až šiestich zlepených vrstiev materiálov – kartónu, plastovej fólie a hliníkovej fólie. Na Slovensku sa z nich pri recyklácii vyrábajú hlavne stavebné dosky, ktoré sa využívajú napríklad na zatepľovanie domov.

V poslednej dobe sa pri spracovaní VKM využíva aj modernejšia technológia, ktorá z nich dokáže odčleniť a využiť kartón. Z neho sa následne vyrába takzvaná nasávaná kartonáž, ktorá sa používa na výrobu obalov na vajíčka či ochranných obalov na elektroniku.

Nebezpečný odpad, kam patria napríklad žiarovky či elektronika, je recyklovateľný len v obmedzenej miere. Recyklácia týchto odpadov väčšinou spočíva v dôkladnom mechanickom oddelení jednotlivých surovín obsiahnutých vo výrobku.

Ak by sme dokázali všetky zložky vytriediť, ostali by nám v koši len 4 percentá takzvaného zmesového odpadu, kam zaraďujeme napríklad plienky – teda odpad znečistený natoľko, že ho už nie je možné recyklovať.

Budúcnosť recyklácie
Slovensko sa ako členský štát Európskej únie zaviazalo zvýšiť do roku 2020 množstvo recyklovaného odpadu na hranicu 50 percent. Vláda už podnikla prvé kroky k splneniu tohto cieľa a začiatkom roka 2015 schválila nový návrh zákona o odpadoch. Podľa neho sa budú musieť organizácie zodpovednosti výrobcov (OZV) sústrediť práve na komunálny odpad.

Doteraz svoje povinnosti vykrývali iba odpadom z priemyslu, teraz budú musieť OZV brať do úvahy pomer vytriedených obalov k všetkým obalom, ktoré uvádzajú na trh. Dôvodom je fakt, že triedenie a následné spracovanie priemyselného odpadu je jednoduchšie a lacnejšie. Spracovanie komunálneho odpadu je naopak nákladné a odpad nie je lukratívne predajný, pretože je zložité zbaviť ho nečistôt. Vyčistiť takýto odpad na 100 percent nie je možné.

Gemeranová si myslí, že súčasný stav triedeného zberu je výsledkom nedostatočného financovania a netransparentných finančných a materiálových tokov v odpadovom hospodárstve. Výrobcovia sú podľa nej otvorení zvyšovať mieru triedeného zberu a recyklácie.

A ako podľa nej účinne zvýšiť množstvo spracovaného odpadu? Základom je, aby sa vytvorili podmienky, v ktorých by odpad mohol triediť každý. „Taktiež treba vniesť do odpadového hospodárstva transparentnosť. Zastávame názor, že situáciu môže zlepšiť nový zákon o odpadoch, o ktorom momentálne rozhoduje NR SR a mal by vstúpiť do platnosti od januára 2016,“ hovorí Gemeranová.

Zákon by mal okrem iného zaviesť princíp rozšírenej zodpovednosti výrobcov. „Výrobcovia a dovozcovia budú musieť na seba prevziať zodpovednosť za výrobky a ich obaly aj po tom, čo skončia svoju životnosť. V praxi to bude znamenať, že budú musieť zabezpečiť financovanie triedeného zberu v mestách a obciach“, dodáva Gemeranová.