Ako funguje mozog čestných ľudí?

Odmietli by ste ponúkané peniaze? Vaša reakcia Vás možno prekvapí, aj keď sa vždy zachováte rovnako. Najmä ak je v pozadí nejaká nespravodlivosť. Ľudia majú sklon - ako je aj vedecky dokázané - odmietnuť odmenu, pokiaľ je výsledkom nerovného rozdelenia zdrojov, či už sa nespravodlivosť týka ich samotných, alebo niekoho iného.

Ako funguje mozog čestných ľudí?

Ilustračná fotografia, zdroj: flickr.com/David Goehring

Prečo ľudia odmietajú ponúkané peniaze? Aký vývojový článok je spojený so zjavne nevýhodným jednaním? Stojí za tým jedna špecifická časť mozgu, ktorú identifikovali vedci z Medzinárodnej školy pre pokročilé štúdiá (SISSA) v severotalianskom Terste.

Napriek tomu, že sa správame takmer identicky v otázke rešpektovania spravodlivosti pokiaľ ide o nás samotných aj o niekoho tretieho, štúdia zverejnená v časopise Social Cognitive and Affective Neuroscience (SCAN) ukázala, že mozgové spoje podieľajúce sa na týchto dvoch prípadoch sú rôzne. Obzvlášť jedna časť mozgu je pravdepodobne kľúčová pri chápaní spravodlivosti pokiaľ ide o nás samotných.

Pri osobách, ktoré sa pokusu zúčastnili, vedci použili metódu takzvanej transkraniálnej stimulácie tDCS. Tá umožňuje dočasne a bezpečne deaktivovať jednu časť mozgu. Tieto osoby boli potom vyzvané, aby v krátkosti odmietli, alebo prijali istú čiastku peňazí, o ktoré sa mali deliť s tým, kto im ich ponúkol. Rozdelenie peňazí určoval ten, kto ich dával. Mohol ich rozdeliť pol na pol, alebo si nechať oveľa väčšiu časť.

„Ak by sa mal človek riadiť dokonale racionálne, mal by prijať akúkoľvek ponuku, pretože „aspoň niečo“ je vždy lepšie ako nič. V prípade nerovného rozdelenia peňazí bolo však percento odmietnutí veľmi vysoké," upozorňuje hlavná autorka štúdie Claudia Civaiová, ktorú citoval taliansky denník Corriere della Sera.

Mozgové spoje, ktoré sú v týchto situáciách činné sú rôzne v prípade, že ide o nás samých, alebo o tretiu osobu. „V predchádzajúcich štúdiách sme pozorovali rovnakú tendenciu odmietnuť nespravodlivú ponuku, či sa to už týkalo pokusnej alebo tretej osoby. Pri terajšom pokuse sa ale ukázalo, že mozog v oboch situáciách pracuje rôzne," dodáva Civaiová.

S pomocou metódy tDCS vedci počas pokusu deaktivovali strednú časť prefrontálneho kortexu mozgu. Tá bola v predchádzajúcich výskumoch označená ako kľúčová pre tento typ situácií.

„Zatiaľ nevieme, akým spôsobom táto časť mozgu prispieva ku chápaniu nespravodlivosti. Mohla by rozširovať intenzitu emócií, ktoré pociťujeme, ak s nami ostatní zachádzajú zle. Teraz sme ale presvedčení o tom, že táto zóna mozgu je dôležitá pokiaľ ide o sebalásku," dodáva Civaiová.

ČTK

Neulogy, a.s. využíva spravodajstvo ČTK, ktorého obsah je chránený autorským zákonom. Prepis, šírenie či ďalšie sprístupňovanie tohto obsahu či jeho časti verejnosti, a to akýmkoľvek spôsobom, je bez predchádzajúceho súhlasu ČTK vyslovene zakázané.

Copyright (2013) The Associated Press (AP) - všetky práva vyhradené. Materiály agentúry AP nesmú byť ďalej publikované, vysielané, prepisované, alebo redistribuované.

Odporučiť e-mailom

Komentáre

Prihláste sa na odber noviniek zo sveta vedy priamo do Vášho e-mailu

* povinné polia