„Veľkonočné sviatky predstavujú v našej tradícii komplex obyčají, ktoré  sú spájané s obdobím okolo kresťanského sviatku Veľkej noci, ktorý sa vyvinul zo židovského sviatku pésah“, vysvetľuje pre časopis Naša univerzita Marta Botiková, vedúca Katedry etnológie a muzeológie FiF UK.

Pôvod v pohanstve a židovstve

Napriek tomu, že ide o kresťanské sviatky, spájame ich aj s pohanskými zvykmi. Pohania považovali Veľkú noc za sviatok jari, vznik nového života a ukončenie spánku.  Preto sa dodnes, hlavne na dedinách, oblievajú ženy vodou z potoka. Robili to už starí Slovania, ktorí takto počas Jarného slnovratu zmývali zo seba choroby a chudobu.

Marta Botiková upozorňuje aj na symboliku, ktorú si s Veľkou nocou automaticky spájať nemusíme. Súvisí s čokoládovými vajíčkami a zajacmi, ktoré v týchto dňoch môžeme vidieť v každom obchode. Vajíčka majú podľa nej magicko-obradný zmysel, a pripomínajú Slnko – symbol životodarnosti, uzavreté v škrupine.

Symbol zajaca sa do našej kultúry dostal podľa etnologičky z nemeckej protestantskej komunity. „Úloha veľkonočného zajaca sa tu veľmi podobala na tú, ktorú poznáme u iných darcov, Mikuláša či Ježiška v predvianočnom, či vianočnom období. Mal posúdiť, či boli deti  dobré, poslušné a či si teda  zaslúžia farebné (čokoládové) vajcia, cukrovinky a niekedy aj hračky“, dodáva.

Zajac plní počas Veľkej noci úlohu Mikuláša, zdroj: flickr.com/Ulla de Pellegrini

Zmývanie hriechov bolesťou

Najextrémnejším prejavom osláv sviatkov zmŕtvychvstania vo svete sú známi  Filipínci. Tento ostrovný štát je jednou z dvoch prevažne rímskokatolíckych krajín v Ázii. Druhou je Východný Timor.

V krajine, kde viac ako 90 percent populácie tvoria kresťania, sa každý rok nájde niekoľko „odvážlivcov“, ktorí sa na základe svojej viery dobrovoľne bičujú počas krížovej cesty. Na jej konci sa nechajú pribiť na drevený kríž ako Ježiš Kristus. Týmto rituálom sa snažia zmyť svoje hriechy za predchádzajúci rok.

Cirkev sa od obradu dištancuje a bývalý filipínsky minister zdravotníctva Francisco Duque sa vyjadril, že je zložité odradiť ľudí od sebatrýznenia. „To najlepšie, čo pre seba môžu kajúcnici urobiť, je kontrola, či sú ich biče dobre ošetrené. Inak sa do otvorených rán môže dostať tetanus alebo iná infekcia.“ Takisto ľuďom odporúčal, aby sa pred obradom nechali proti tetanu očkovať a vydezinfikovali klince.

Rekonštrukcia ukrižovania sa stala medzičasom veľkou turistickou atrakciou. Ukrižovať sa okrem Filipíncov nechali v minulosti aj jeden Japonec a Belgičanka.

Zdroj: Youtube

Pálenie palmových ratolestí a spev

V kolíske náboženstva môžeme hovoriť o židovskom a kresťanskom slávení sviatkov v tomto období. Židia slávia spomínaný sviatok „Pascha/Pésah“, čo znamená prechod. Pripomínajú si ako Boh prostredníctvom Mojžiša vyslobodil židovský národ z egyptského otroctva prechodom cez Červené more do zasľúbenej zeme.
Kresťania zase na Veľkú noc vykonávajú palmovú procesiu. Ako to vyzerá, si môžete pozrieť vo videu.

Zdroj: Youtube

Farebná Latinská Amerika

Prevažne kresťanská Latinská Amerika nezaprie svoj temperament ani počas osláv sviatku Ježišovho zmŕtvychvstania . Oslavy sú farebné a miestami pripomínajú skôr karneval. V ich oblečení môžeme vidieť vplyv miestnych kultúr a celá procesia je sprevádzaná kapelou. Vo videu si môžete pozrieť, ako vyzerajú sviatky v Guatemale.

Zdroj: Youtube

Hľadanie vajíčok

Tradičné veľkonočné symboly ako napríklad barančeky a zajace importovali do USA osadníci z nemeckých území Európy, ktorí prišli na územie Pennsylvánie začiatkom 18. storočia.

Zvykom je, že deti na Veľkú noc v záhrade, či v dome hľadajú vajíčka. Tie obsahujú buď sladkosti, alebo nejaký darček. Zbieranie vajíčok vychádza zo starej tradície, keď deti nechávali na noc svoje klobúčiky v kríkoch, aby si v nich na druhý deň našli vajíčka od veľkonočného zajaca. Klobúky deti časom vymenili za košíky a v 19. storočí vajíčka nahradila čokoláda.

Zdroj: Youtube