Nestáva sa často, aby sa účastníci verejnej debaty stali účastníkmi experimentu. Nám sa to podarilo.

Na utorkovom podujatí Science na N-tú sme sa bavili o chybách a omyloch našej mysle a o tom, ako sa premietajú do nášho každodenného rozhodovania, vrátane ekonomického.

Ľudí sme požiadali, aby si predstavili nasledujúcu situáciu: „Ste manažérom medzinárodnej firmy, ktorá sa ocitla vo veľkých finančných problémoch. Budete musieť prepúšťať. Odhaduje sa, že o prácu príde 600 ľudí. Máte na výber z dvoch možností. Ktorú si vyberiete?“

záznam z celej diskusie

Koľko ľudí prepustíte?

Zadanie mali všetci diváci rovnaké, líšili sa riešenia. U časti divákov sme možnosti, ktoré mali k dispozícii, opísali v termínoch zisku, pri zvyšku v termínoch straty. Ľudia mohli prácu buď dvesto zamestnancom zachrániť, alebo mohli štyristo z nich prepustiť.

Tieto možnosti sú úplne rovnaké – z celkového počtu 600 ľudí je 200 zachovaných pracovných miest alebo 400 prepustených ľudí to isté. Aj tak uvažovali naši diváci z oboch skupín o zadaní inak.

Zatiaľ čo v prvej skupine si 52, 6 percenta návštevníkov vybralo záchranu 200 miest, v druhej skupine, kde sa hovorilo o 400 prepustených, to bolo len 26,8 percenta.

Ak by ľudia boli plne racionálni, odpovede by sa v oboch prípadoch mali zhodovať. Vidíme, že na našu myseľ silno vplýva to, ako je zadanie, ktoré riešime, formulované. Záleží aj na drobnostiach, či text pracuje s termínmi zisku alebo straty.

V akom veku zomrel Krištof Kolumbus?

V druhom experimente sme sa časti divákov pýtali: „Mal Krištof Kolumbus, objaviteľ Nového sveta, viac ako 34 rokov, keď zomrel? Koľko si myslíte, že mal rokov?“ V druhej skupine otázka znela: „Mal Krištof Kolumbus, objaviteľ Nového sveta, viac ako 83 rokov, keď zomrel? Koľko si myslíte, že mal rokov?“

Aké boli výsledky? Prvá skupina tipovala, že mal 40 rokov, keď zomrel. Druhá, že mal 53 rokov. Prečo ten rozdiel? Lebo divákov ovplyvnilo číslo – 83 alebo 34 –, ktoré sme v zadaní spomenuli. Odpoveď, ktorú ľudia poskytli, sa potom pohybovala okolo neho. Cifra fungovala ako akási kotva, ktorá určila našu odpoveď.

Obidva experimenty vypracoval a realizoval náš hosť Matej Šucha.