Miesto, ktoré Charles Moore objavil, sa označuje ako „Veľká tichomorská odpadková škvrna“ (z anglického Great Pacific garbage patch, či Pacific trash vortex). Odpad sa tu hromadí kvôli stretu morských prúdov, ktoré pod vplyvom zemskej rotácie vytvárajú akési lieviky. Práve tie sťahujú väčšinu odpadu na dno oceánov. Po celom svete ich je päť, pričom ten najväčší v Tichom oceáne má obvod 22 200 kilometrov a rozlohu 3,4 milióna kilometrov štvorcových.

„Nenápadný“

Asi 80 percent odpadu z tichomorského gyrusu pochádza zo Severnej Ameriky a Ázie. Z pobrežia Spojených štátov musí odpad k tomuto bludnému kruhu cestovať zhruba šesť rokov, kým z krajín ako Japonsko, či Čína mu cesta trvá len rok. Zvyšok smetia pochádza z pobrežných ropných plošín, či veľkých nákladných lodí, ktoré ho hádžu priamo do mora.

Podobným spôsobom sa do oceánov dostalo aj 705 000 ton rybárskych sietí a pri preprave tovaru tu napríklad končia aj počítačové monitory. Podľa štúdie neziskovej organizácie 5 Gyres, ktorú v roku 2014 zverejnili v časopise PLOS ONE, putuje oceánom zhruba 5,25 bilióna častíc plastu, ktoré vážia 269,000 ton.

Aj keď plast nie je biologicky rozložiteľný, proces známy ako fotodegradácia mu vplyvom Slnka umožňuje chemicky reagovať s okolitým prostredím, čo ho rozloží na drobné čiastočky veľkosti planktónu. Práve tieto malé kúsky si morské živočíchy, či vtáky často pomýlia s potravou, čo ich následne zabíja.

Kareta obyčajná, ktorá sa živí rôsolom, si ho napríklad mýli s plastovými vrecúškami. Albatrosy chybne pokladajú kúsky smoly za rybie ikry a kŕmia nimi svoje mladé. Tie umierajú hladom, alebo kvôli prasknutiu orgánov. Tulene a morské cicavce zas ohrozujú opustené rybárske siete  a riasy umierajú z nedostatku energie, keďže cez trosky neprechádza potrebné množstvo svetla.

Mapa označuje miesta, v ktorých sa kumuluje odpad z celého sveta. Jeho putovanie ovplyvňujú morské prúdy. Zdroj: Wikipedia/ Frangz

Objavovanie Siedmeho kontinentu

Vedci zatiaľ nedokážu presne určiť množstvo odpadu a jeho rozptyl v oceánoch. Pomôcť si nemôžu ani satelitmi, keďže je podľa nich odpad ťažko viditeľný aj keď stojíte meter od neho . Často je totiž drobný, bezfarebný a pláva tesne pod hladinou.

V roku 2012 ale francúzski výskumníci pod vedením bývalého hasiča a veslára Patricka Deixonneho zo  Spoločnosti francúzskych výskumníkov (SEF) začali misiu Siedmy kontinent. Ich cieľom je získať viac informácií o odpade v oceánoch a  upriamiť na tento celosvetový problém aj záujem verejnosti.

Na misiu vedci vyslali starý druh francúzskej plachetnice – škuner – ktorý navádzajú prostredníctvom dvoch satelitov z NASA. Plachetnica má preniknúť na miesto s najvyššou koncentráciou odpadu, aby mohla odmerať jeho hustotu a odoberať vzorky vody, planktónu, či materiálov.

Škuner z roku 1938 mesačne prepláva 4 630 kilometrov medzi Kaliforniou a Havajom, teda miestom, kde Charles Moore masu plastu objavil. Tú predtým sledovali iba dve expedície, a to v rokoch 2006 a 2009.

Zachránia nás pivovarníci?

Zdá sa, že snahy a rozšírenie povedomia o tomto probléme, vrátane Siedmeho kontinentu, prinášajú výsledky. Pre morské živočíchy sú veľkým problémom napríklad plastové krúžky, ktoré zvyčajne držia pohromade plechovky s pivom. Pivovar Saltwater preto nedávno vytvoril držiaky z materiálov, ktoré môžu morskí obyvatelia „bez obáv“ konzumovať.

Držiaky sú vyrobené z celulózy, ktorá vzniká ako vedľajší produkt pri výrobe piva,. Napriek tomu, že sú držiaky úplne biologicky rozložiteľné, nie sú o nič slabšie ako ich plastové náprotivky.

Doteraz spoločnosť vytvorila niekoľko stoviek držiakov, ale v budúcnosti by ich chcela každý mesiac vyrobiť 400 000.

S iným riešením ako pomôcť oceánom prišiel aj devätnásťročný holandský tínedžer Boyan Slat. Vymyslel stroj s názvom Ocean Cleanup Array, ktorý by mal z morí pomocou špeciálnych ramien pod vplyvom vĺn zbierať odpad . Na ramenách sú upevnené siete, ktoré smeti zachytávajú a zbierajú do centrálneho koša. Následne sa odpad recykluje.

Vyzerá to teda tak, že napriek nepriaznivým vyhliadkam stále existujú spôsoby, ako oceány nie len čistiť, ale hlavne je možné vyvíjať materiály, ktoré nebudú ničiť morský život.

Zdroj: Youtube