Európsku radu pre výskum (ERC) založila Európska komisia v roku 2007 v rámci 7. rámcového programu. V súčasnosti spadá pod program Horizont 2020. S rozpočtom 13 miliárd eur sa ERC zameriava na podporu tých najlepších vedcov z celej Európy z oblasti vedy a výskumu.

Od začiatočníkov až po pokročilých

Hlavným cieľom Európskej rady pre výskum je podporovať špičkových nezávislých vedcov. Či už ide o začínajúcich študentov s výskumom, alebo skúsených vedeckých pracovníkov. ERC nepodporuje veľké konzorciá, ale konkrétnych jednotlivcov, individuálnych hlavných riešiteľov s jedným projektom a prípadné aj ich výskumné tímy.

Granty sú rozčlenené do troch kategórií a sú určené buď začínajúcim, pokročilým vedcom, alebo vedcom, ktorí sú expertmi vo svojej oblasti. V prípade úspešného projektu môžu vedci získať podporu od 1,5 milióna do 2,5 milióna eur na maximálne päťročný projekt.

Najúspešnejšími krajinami v získavaní ERC grantov sú Veľká Británia, Nemecko a Francúzsko. Slovensko, podobne ako Lotyšsko, Malta a Srbsko, v získavaní ERC grantov zaostáva.

Na Slovensku bol v získaní ERC grantu ako hlavný riešiteľ úspešný iba jeden vedec. Bionanotechnológ Ján Tkáč z SAV uspel s projektom skúmajúcim cukry na povrchu molekúl, ktoré pri ochoreniach menia svoju štruktúru.

Okrem Tkáča na našom území v podstate získala grant aj virologička Shubhada Bopegamage. Má to ale na rozdiel od Tkáča háčik. Bopegamage síce pôsobí na Slovenskej zdravotníckej univerzite, no je partnerom v projekte, kde hlavný riešiteľ pochádza z Českej republiky.

Medzi ďalšími Slovákmi, ktorí prestížny grant získali, ale pôsobia v zahraničí, sú Martin Sokol, ktorý ho získal na írskej univerzite Trinity College Dublin v oblasti spoločenských a humanitných vied a biologička Eva Benková, ktorá grant získala v Belgicku a dokončila ho vo Viedni. V decembri 2015 získali grant aj ďalší dvaja Slováci žijúci mimo Slovenska – Katalin Barta pôsobiaca na univerzite Rijksuniversiteit Groningen v Holandsku a Milan Vrábel, ktorý sa venuje novým diagnostickým metódam a pôsobí na českej Akademii věd. 

Ani amatéri nehrajú Ligu majstrov

ERC granty môžu získať iba vedci s naozaj výnimočnými výsledkami vo výskume. Potvrdzuje to aj fakt, že medzi ich držiteľmi sú viacerí laureáti Nobelových cien, pričom sa viacerým naopak grant získať nepodarilo.

„Najväčším problémom pri podávaní slovenských žiadostí o ERC granty je fakt, že sú amatérske,“ hovorí Pavol Šajgalík. Napriek tomu, že Slovensko v roku 2007 vyrazilo s ostatnými európskymi krajinami z rovnakej štartovnej čiary, značne za nimi zaostáva. Fínsko, ktoré možno veľkosťou populácie prirovnať k Slovensku, má napríklad 87 udelených grantov, v ktorých vedci získali viac ako 130 miliónov eur. Krajina však vyčleňuje na vedu a výskum 3 % HDP, pričom Slovensko iba okolo 0,8 % HDP.

„Naši kandidáti majú kvality, ale chýba nám ucelený systém, ktorý by pomohol pri otváraní možností v celoeurópskom priestore,“ povedal včera počas podujatia ERC Day predseda SAV Pavol Šajgalík.

Podľa Šajgalíka vedci málokedy spolupracujú so svojimi zamestnávateľskými inštitúciami pri písaní takýchto prestížnych projektov, čo im znižuje šance uspieť pred komisiou ERC. Zároveň priznáva, že inštitúcie až teraz začínajú spolupracovať a vytvárať systém, ako nachádzať vedcov s potenciálom, ktorí by boli pri získavaní ERC grantov úspešní.

Podľa Pavla Šajgalíka je to ako hrať Ligu majstrov s mužstvom, ktoré nemá podmienky na prípravu a ani ucelený systém efektívneho vyhľadávania talentovaných vedcov.

Hlavne hľadať a nájsť ľudí na hľadanie

Za pravdu mu dáva aj vyhlásenie prezidenta ERC Jean-Pierre Bourguignona, ktorý počas včerajšieho podujatia ERC Day na Slovensku povedal, že najväčšou chybou vedeckých inštitúcii je, že neidentifikujú vedcov, ktorí by sa o granty mali hlásiť. „V druhom rade by mali hlavne pochopiť, aký je účel ERC grantov. Granty boli vytvorené ako nástroj a príležitosť pre vedcov, ktorí vykonávajú atraktívny a výnimočný európsky výskum,“ uviedol Bourguignon.

Zároveň je podľa neho dôležité dbať na to, aby bol „nápad“ zaujímavý a zrozumiteľný nie len pre ľudí naokolo, ale aby zaujal a pochopili ho aj ľudia, ktorí v danej oblasti nepôsobia. Získanie projektu je teda o to náročnejšie, že ERC hľadá top výskumníkov a expertov vo veľmi špecifických oblastiach. „Nemôžete postupovať podľa nejakej schémy, musíte prísť s vlastným príbehom a presvedčiť ľudí, aby chceli vedieť viac,“ hovorí Jean-Pierre Bourguignon.

Prezident ERC sa vyjadril aj k tomu, akí vedci majú šancu na zisk grantu a ako podľa neho treba motivovať výskumníkov, ktorí sa možno boja, alebo si nemyslia, že sú vhodnými kandidátmi. Veľa podľa neho vraj závisí od toho, v akej oblasti vedec pracuje. Problém môže mať napríklad časticový fyzik, ktorý pracuje v kolektíve stoviek ľudí a nemusí pochopiť, že práve on je tým elementom, ktorý na to má.

Jednoduchšie to podľa neho môže byť napríklad pre vedcov, ktorí pôsobia vo vedách o živej prírode, a sú zvyknutí pracovať v malých tímoch, pričom ich výskum sa veľmi rýchlo mení. Nové problémy sa totiž objavujú veľmi často. Práve z tohto hľadiska je kľúčové mať ľudí – mentorov, ktorí dokážu rozpoznať vedcov s potenciálom prísť s dobrými nápadmi.

Mentori by vraj mali byť otvorení, ale aj empatickí. Mali by vedieť, kedy príliš extrovertného človeka „ukľudniť“, alebo naopak kedy postrčiť introverta.

„V každom prípade by som bol opatrný s nejakými uniformnými odporúčaniami. Existuje veľa návodov. Mentori by mali byť otvorení, sebakritickí, mali by byť schopní zvažovať nové myšlienky, nové cesty, kroky,“ hovorí Jean-Pierre Bourguignon. Na záver dodáva, že by nemali žiadateľov grantov formovať do nejakých póz, ale mali by nechať vyniknúť ich nápad.