Obsedantno-kompulzívna porucha (OCD) je závažné psychické ochorenie s náročnou diagnózou. Zatiaľ čo v minulosti sa odhadovalo, že išlo o pomerne vzácnu poruchu, vyskytujúcu sa zhruba u piatich ľudí z tisíc, dnes sa odhaduje, že ňou trpia asi 2 až 3% bežnej populácie. Ak si to prepočítame na pôvodných tisíc ľudí, poruchu podľa odhadov môže mať až 20 – 30 jedincov.

Strach zo špiny aj z agresie

Ochorenie, ktoré sa prejavuje predovšetkým obsesiami či kompulziami, sa nezačína pri narodení. Porucha zvyčajne nastúpi až v adolescencii či ranej dospelosti. Zatiaľ čo v minulosti sa navyše predpokladalo, že ju spôsobujú psychologické faktory, na základe výskumov z posledných rokov sa zistilo, že pri jej vzniku zohrávajú dôležitú úlohu aj neurobiologické príčiny.

Hlavné prejavy OCD – obsesie a kompulzie – môžu mať rôzne formy. Ako uvádza Eva Pálová z Psychiatrickej kliniky LF UPJŠ v Košiciach, obsesie sú „myšlienky, predstavy alebo impulzy, ktoré sa opakovane vtierajú do mysle jedinca“. Človeka tieto myšlienky obťažujú, no napriek tomu, že si zvyčajne uvedomuje ich nezmyselnosť, sa im v niektorých prípadoch nevie brániť. Navyše ich vníma ako vlastné, nie ako niečo, čo príde z vonkajšieho prostredia.

Kompulzie sa naopak prejavujú v konkrétnom správaní. Často ide o opakované úkony, alebo aj duševné aktivity, ktorými sa človek s OCD snaží predísť, či zabrániť situáciám, z ktorých má strach. A to opäť aj v prípade, že si uvedomuje nezmyselnosť svojho správania.

Človek žijúci s OCD môže mať len jeden z týchto symptómov, alebo aj obidva naraz. Najčastejšími kompulziami sú pritom nadmerná kontrola, organizovanie, počítanie či neustále čistenie, či už seba, alebo svojho okolia. Jednými z najväčších obsesií sú pritom práve obavy zo znečistenia či neustále pochybnosti, potreba poriadku a symetrie, alebo strach z agresie voči ostatným ľuďom.

U myší sa kompulzie podarilo zrušiť za pár minút

Obsedantno-kompulzívna porucha je dnes oveľa lepšie liečiteľná ako v minulosti, kedy sa predpokladalo, že ide o veľmi zle liečiteľnú poruchu, ktorá môže vo veľa prípadoch trvať aj celý život. Dnes sa však výskum ochorenia viac nesústredí len na psychologické príčiny, ale aj na mozgové prenášače, čo mení aj samotné spôsoby liečby.

V lete minulého roka sa vedcom z americkej Duke University podarilo v priebehu niekoľkých minút zastaviť obsedantno-kompulzívne správanie u myší. Predmetom ich výskumu sa stal neuroreceptor mGluR5, čo je jeden z proteínov, ktoré pomáhajú kontrolovať reakcie mozgu na vonkajšie stimuly.

Vedci aktivitu tohto proteínu zastavili, čo spôsobilo takmer okamžité zastavenie správania spojeného s OCD. Predtým sa vedci na ten istý účel snažili využiť antidepresíva, ktoré síce fungovali, ale trvalo týždne, kým sa ich účinok začal prejavovať.

Vedci chcú pokračovať klinickými testami na ľuďoch a tiež zistiť, na ktoré všetky kompulzívne poruchy sa tento neuroreceptor u ľudí vzťahuje.

Ilustračná fotografia, zdroj: Rama, Creative Commons Attribution-Share Alike 2.0 France | Wikimedia Commons

Strach je niekedy silnejší než logika

Liečba sa teda neustále vyvíja a výskum samotných príčin ochorenia tiež. Podľa najnovších zistení výskumného tímu z britskej University of Cambridge majú ľudia s OCD ťažkosť naučiť sa, čo ich neohrozuje.

„Naša štúdia naznačuje, že v mozgoch ľudí s OCD sa niečo pokazí, keď sa učia, čo je bezpečné,“ vysvetľuje v správe zverejnenej na stránke univerzity jedna z autoriek štúdie, neurovedkyňa Annemieke Apergis-Schoute.

Súčasné terapie síce podľa nej môžu pacientovi pomôcť prebrať kontrolu nad jeho kompulziami, no pacient sa pritom nemusí skutočne naučiť, že sú tieto kompulzie zbytočné. V stresových situáciách sa preto podľa vedkyne môžu opäť prejaviť.

Výskumníci otestovali 43 pacientov s OCD a 35 zdravých dobrovoľníkov, aby zistili, či sa pacienti s obsedantno-kompulzívnou poruchou vedia naučiť, že stimul, ktorý bol predtým hrozbou, už viac nie je nebezpečný. Podľa ich výsledkov sa však OCD pacienti ľahko naučili čo je hrozivé, zatiaľ čo bezpečným stimulom venovali len minimálnu pozornosť.

Strach z hrozby, ktorou boli v tomto prípade jemné elektrické šoky, ktoré sa spúšťali len pri istom type obrázku, bol pre nich silnejší než logické zhodnotenie toho, ktoré obrázky šok spôsobia a ktoré už viac nie.

V druhej štúdii, ktorá bola nedávno publikovaná v magazíne Biological Psychiatry, vedci z tej istej univerzity zistili, že táto nepružnosť myslenia môže byť čiastočne spôsobená nedostatkom komunikácie medzi istými časťami mozgu.

„Keď sa pozrieme na tieto dve štúdie, môžeme vidieť jasnú nerovnováhu medzi kľúčovými regiónmi v prednej časti mozgu ľudí s OCD,“ uviedol profesor Trevor Robbins, ktorý spolupracoval na oboch štúdiách. Podľa neho môžeme práve v tejto nerovnováhe hľadať základ pre niektoré symptómy nepružnosti myslenia pacientov s obsedantno-kompulzívnou poruchou.