Projekt, ktorý má mapovať krízu v spoločenskej diskusii, dostal názov Sociálna analýza Slovenska. Štúdia bude mapovať nedôveru občanov k tradičným demokratickým inštitúciám a mechanizmom, vzťah k masmédiám, ale aj správanie ľudí v digitálnom prostredí.

Analýza nie je aktivistickým bojom

„Nielen u nás rastie nedôvera k tradičným médiám a silnejú neracionálne formy vysvetľovania sveta. Chceme zmapovať meniacu sa diskusiu a presnejšie pochopiť, čo sa u nás a vo zvyšku západného sveta deje,“ uviedol koordinátor projektu a bývalý minister školstva, vedy, výskumu a športu Juraj Draxler.

Napriek tomu, že téma by to mohla naznačovať však zdôraznil, že nejde o aktivistický boj proti konšpiračným teóriám, či hoaxom. „Cieľom je pochopiť, ako ľudia komunikujú v závislosti od komunikačnej platformy, aké parametre ovplyvňujú to, či sú alebo nie sú schopní či ochotní komunikovať racionálne, ale i to, ako racionálna komunikácia súvisí s tvorením dôvery či nedôvery v inštitúcie,“ vysvetľuje Juraj Draxler.

Koordinátorom projektu sa stal Inštitút strategických analýz, ktorý koncom minulého roka zriadilo predsedníctvo SAV. Sociálna analýza je prvým projektom, ktorý povedie. Podobnú analýzu by však chcel realizovať každoročne. Téma sa pritom môže z roka na rok meniť.

„Tento rok je to komunikácia, nabudúce to môžu byť témy dotýkajúce sa napríklad sociálnych zmien či hospodárskeho rozvoja,“ dodal J. Draxler. Inštitút bol totiž založený, aby reagoval na naliehavé spoločenské výzvy a vo svojich projektoch spájal vedcov z viacerých vedných oborov.

Štúdia spojí filozofov aj etnológov

Prvá Sociálna analýza Slovenska bude interdisciplinárnou aktivitou. Jadrom štúdie sú racionalita a racionálna komunikácia, ktoré však môžu byť skúmané viacerými spôsobmi. „Inak bude racionálnu komunikáciu skúmať sociológ a inak niekto, kto sa venuje napríklad filozofii jazyka,“ vysvetľuje J. Draxler. „Prínosom projektu má byť práve preto skúmanie komunikácie s použitím širokého spektra metodológií.“

Výskumné metódy budú kombinovať prieskumy verejnej mienky, analýzy komunikácie na rôznych digitálnych platformách, či hĺbkové rozhovory a fokusové skupiny. Zapojení budú nielen sociológovia a filozofi, ale napríklad aj psychológovia a etnológovia. V prvom rade pôjde o pracovníkov SAV, no štúdie sa zúčastnia aj odborníci z vysokých škôl.

Prvým krokom analýzy však bude zistenie, či sa podobné projekty nerealizovali aj v iných krajinách. Stúpajúca nedôvera k tradičným médiám a využívanie konšpiračných zdrojov sú totiž celosvetovým fenoménom. Projekt sa môže už existujúcimi analýzami inšpirovať, no J. Draxler zároveň predpokladá, že sa rozbehne aj komunikácia s pracoviskami, ktoré sa niečo podobné ešte len chystajú uskutočniť.

Aj keď je Sociálna analýza Slovenska prvým projektom inštitútu, podľa jej koordinátora nebude tento rok jeho jedinou aktivitou. „V priebehu roka bude inštitút koordinovať aj výskum skúmajúci riziká svetového vývoja a ich dopad na Slovensko,“ vysvetlil J. Draxler.

Zameria sa pritom najmä na ekonomické dopady Brexitu a zmeny vo svetovom obchode, ktoré by mohla spôsobiť zmena politiky americkej vlády. Okrem toho by v inštitúte v blízkej budúcnosti radi skúmali aj širšie sociálne dôsledky technologických zmien, ktoré by sa neskôr mohli stať aj témami väčších projektov.