Etnické stereotypy sa podľa historikov často stávajú nástrojom manipulácie a prostriedkom eskalácie etnického napätia. Historický výskum má odhaľovať ich nereálnosť a funkcie, ktoré plnili v období nacionalizmu. Najnovšie číslo internetového časopisu Fórum Historiae má prispieť k ich pochopeniu a prekonávaniu.

„Slovák je vo všeobecnosti rozochveného ducha a citlivého srdca, pritom je však vtipný, zhovorčivý a má mnoho nadania k umeniam, remeslám a k vede. V severných župách žije vo veľkej chudobe a je k svojej záhube, tak ako Poliak, oddaný pálenke,“ napísal v roku 1840 profesor na Viedenskej univerzite Johann Springer vo svojej práci Štatistika rakúskeho cisárstva.

Citácia sa objavila v štúdii Petra Šoltesa, ktorá sa zaoberá stereotypmi v uhorských a rakúskych štatistikách do roku 1848.

V 19. storočí vznikali vedné odbory, ktoré popisovali charaktery národov. Niektoré z nich sa neskôr transformovali do modernejších vied, ako je etnológia, sociálna psychológia, či národohospodárstvo.

Na vine je geografia

Predstavy o tom, že každý národ má určité charakteristiky sú však staršie. Podľa antických autorov za to môže klíma, flóra, fauna a vôbec geografické podmienky.

Osvietenskí vzdelanci to vysvetľovali aj ďalšími najmä sociálnymi faktormi, ako sú politický režim, náboženstvo, či kultúrny vplyv.
Osvietenskí panovníci Habsburskej monarchie sa dokonca opierali o charakter národov pri výbere vhodných vládnych opatrení.

Napríklad sám cisár Jozef II hodnotil Slovákov takto: „Ich charakter je najviac náchylný k lenivosti a bitkám, vo všeobecnosti sú to však celkom pokojní poddajní. Hoci doteraz neboli príliš naklonení vojenskému stavu, keď sa už k nemu dostanú, sú aj dobrými vojakmi, až na Rusínov, z ktorých väčšina je lenivá,“ cituje ho Šoltés.

Práve rozdielnosť národov bola označovaná za jednu z príčin, prečo nakoniec zlyhali viaceré jozefínske reformy.  

„Pri procese vytvárania stereotypov dochádza k selekcii informácií, argumentov a emócií, ktoré majú posilniť ich efekt,“ píše Rastislav Molda.

„Vytváranie záporných stereotypov podmieňuje aj osobná negatívna skúsenosť, ktorá je spravidla zovšeobecňovaná a pripisovaná kvalitám a schopnostiam všetkých členov kolektívu,“ dodáva.

Za alkoholizmus môžu Židia

Stereotypizácii iných národov sme sa nevyhli ani slovenskí vzdelanci. Maďarov napríklad považovali za lenivých a pohodlných, Židov za zdierajúcich krčmárov a Nemcov za ziskuchtivých a márnomyseľných. Molda to vyčítal z cestopisných a národopisných diel 19. storočia.

Autor vysvetľuje, že stereotypy vznikali vymedzovaním sa voči iným. Maďarská lenivosť tak bola vlastne protikladom slovenskej pracovitosti.

Tento obraz pritom súvisel s geografickými podmienkami. Slovák sa musel v kopcovitom teréne viac narobiť, aby sa uživil v porovnaní s Maďarom, ktorý sa pohyboval v prostredí nížin.

Slováci boli veľmi často vykresľovaní ako alkoholici. V tom čase bol skutočne medzi poddanými rozšírený alkoholizmus. Zemepáni sa predajom alkoholu snažili zvyšovať svoje zisky.

Do krčiem si najímali Židov, o ktorých sa medzi Slovákmi vytvorili obraz ziskuchtivých krčmárov, ktorí boli príčinou alkoholizmu Slovákov.

Stereotypy o Židoch podporovali napríklad aj Svetozár Hurban Vajanský, Pavol Dobšinský, či Ľudovít Štúr.