Slovenský antropológ Milan Thurzo prikladá zániku Neandertálcov viacero príčin - zmenu podnebia, ale aj vplyv Homo sapiens, ktorý vďaka svojej početnej a kultúrnej prevahe vytlačil neandertálca do nevýhodnejších oblastí.

„Pritom časť sapientov sa s neandertálcami biologicky miešala, o čom svedčí určitý podiel (2 - 4 percentá) neandertálskej DNA v našom genóme,“ hovorí.

So zaujímavou teóriou však prišli odborníci z Oxfordskej univerzity a z Natural history museum v Londýne.

Vedci porovnávali lebky 13 neandertálcov a 32 dnešných Homo sapiens. 25 - 75 000 rokov staré fosílie z Európy naznačujú, že veľkosť mozgu bola približne rovnaká. Analýza dát však ukazuje, že rozdiely existujú v jej štruktúre.

Prvá skupina mala v priemere o šesť milimetrov väčšie očné jamky. Neandertálcom to vraj umožňovalo lepšie vidieť v dlhých a temných nociach, ktoré boli vtedy bežné. Zároveň však tento zmysel vyžadoval zapojenie veľkej časti mozgu - aj tých častí, ktoré by mohli slúžiť na iné kognitívne funkcie.  

Homo sapiens nevidel síce tak dobre, ale za to mohol väčšiu časť svojho mozgu využiť na vyššie abstraktné myslenie, ktoré mu napokon asi pomohlo prežiť. Prejaviť sa to mohlo napríklad v tom, že si začal vyrábať teplejšie oblečenie, alebo nadväzoval širšie spoločenské vzťahy.

Menej priateľov

Podľa vedcov mali neandertálci väčšie oči, pretože prišli z Afriky do Európy skôr a mali tak viac času prispôsobiť sa európskej klíme a kratšiemu slnečnému svitu. Afričania takúto adaptáciu nepotrebovali.

„Menšie sociálne skupiny mohli urobiť Neandertálcov menej schopných vysporiadať sa s drsnou euroázijskou klímou, pretože mali menej priateľov, ktorí by im pomohli, keď to potrebovali,“ hovorí Eiluned Pearce.

Znamená to, že štruktúra mozgu a sociálne zručnosti by mohli byť príčinou ich vyhynutia.

„Menšia časť mozgu, ktorá je k dispozícii na riadenie sociálneho sveta má nesmierny dopad na schopnosť Neandertálcov nadväzovať širšie obchodné vzťahy a pravdepodobne vyúsťuje aj do menej rozvinutej materiálnej kultúry,“ vysvetľuje profesor Robin Dunbar, podľa ktorého tak boli Neandertálci málo pripravení čeliť výzvam doby ľadovej.

Neandertálci sa prvýkrát objavili asi pred 400 000 rokmi a obývali rozsiahle územia od dnešnej Británie až po Sibír. Sú blízkymi príbuznými človeka, ktorý žil v Európe približne pred 250 000 rokmi. Vyhynuli asi pred 28 000 rokmi.

Science/ČTK